Nitra Zobor
Pomenovanie vrchu Zobor môže pochádzať od slova „sbor“ (zbor), čo znamená zhromaždisko, združenie alebo od slova „sobor“, čo znamená kláštor alebo od zvieraťa zubor, keďže susedný vrch Žibrica je pomenovaný podľa zubrice.
Najstarší kláštor na našom území údajne založili benediktíni na kopci Zobor asi tri kilometre od Nitry. Zoborský dubový les bol zasvätený Perúnovi, pod ním bola Perúnova (Perinova) studňa. Podľa Annales Carinthiæs (Letopisy Korutánska) Perúnovo (Svarogovo) božište na hore Subura dostali od Vania v r. 47 šíritelia kresťanstva Syrum a Juventium, ktorí boli vyslaní apoštolom Petrom. Prípadne to bol aj misionár Laurentius. Podľa legendy Nitru navštívil aj apoštol Pavol. V r. 251 sa synody v Ríme zúčastnil biskup „ de Subura“ t.j zo Zobora. V r. 375 Vitrodar (Nitrodar) podpísal zmluvu s Rimanmi o odchode Rimanov z nášho územia. Podľa Papáneka v r. 396 Fridegildis, dcéra Rosemunda, kráľa Markomanov, založila v Nitre biskupstvo. Veľkomoravský pôvod kláštora pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, tiež benediktínsky mních. Podľa zhody patrocínia mohli pri založení kláštora stáť benediktíni zo Sankt Pöltenu v dnešnom Rakúsku, kde sídlili už od roku 771.
Maurova legenda dokladá, že zoborský kláštor fungoval už v prvej tretine 11. storočia, keďže sem mal prísť sv. Svorad (cca 980 – 1030).
Zachovalo sa len niekoľko základových múrov a sekundárne použitých stavebných prvkov zo stredovekého Kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Jeho história pritom siaha minimálne do 11. storočia a viacerí odborníci sa zhodujú, že mohol vzniknúť už v 9. storočí.
Vojvoda Gejza sídlil v Nitre v rokoch 1064–1074 a neskôr sa stal uhorským kráľom (1074–1077) ako Gejza I. Magnus. Gejzov mimoriadny záujem o relikviu a úcta k Svoradovi sa zrejme stali pre biskupa Maura hlavným podnetom pre napísanie legendy od jej vypočutia na Svätej hore panónskej ( Panonhalme).
Maurova legenda je jedna z najstarších uhorských legiend dokumentujúcich proces christianizácie Uhorského kráľovstva. Ide o tzv. kanonizačnú legendu — mala slúžiť ako podklad beatifikačného procesu Svorada (zomrel asi okolo roku 1031) a Benedikta (zomrel asi okolo roku 1034 ), ktorý bol ukončený v roku 1083 ich vyhlásením za svätých. Maurus však legendu zaznamenal až na sklonku svojho života, niekedy medzi rokmi 1064–1070.
Maurus svoju Legendu o pustovníkoch Svoradovi a Benediktovi napísal ako kanonizačnú legendu na podnet vojvodu Gejzu a bola situovaná do Nitry. Gejza, ako syn poľskej kňažnej Rychezy Adelajdy, poznal poľský príbeh o Svoradovi od svojej matky, keďže jej rodina mala Svorada a Benedikta ako rodinný kult.
Relikvie svätcov od čias rímskeho cisára Konštantína Veľkého († 337) vždy posväcovali – sakralizovali, teda legitimizovali svetskú moc a boli až neuveriteľne mocnými zbraňami v domácej i zahraničnej politike európskych vládcov. Svätá reťaz z tela svätého Svorada mala dodať Gejzovi presne to, čo mu chýbalo – legitimitu jeho postavenia uhorského vládcu.
Svorad (poľ. Świerad; 980 –1030) sa narodil podľa tradície v Opatowci na Wisle v Malopoľsku. Niekoľko rokov mal žiť ako pustovník neďaleko dediny Tropie nad Dunajcom. Stal sa pustovníkom, lebo odmietal rímske kresťanstvo. Pustovňa Świerada sa nachádzala na mieste posvätného hája a chrámu Slovanov. Pri jeho pustovni potom vznikla osada, ktorá sa ešte v roku 1282 nazývala Swirad (Swiradz). (Małopolska Dip. Code III.343).
Pred prijatím kresťanstva v poľských krajinách dominoval kult Svaroga. Keďže v rokoch 1001 až 1025 Slovensko bolo súčasťou Poľska, je veľký predpoklad, že aj na Slovensku bol jeho kult rozširovaný. A ako bolo zvykom cirkvi vybudovať svoje svätyne na mieste slovanských svätýň, bol vybudovaný v Nitre kláštor na Svarogovej lúke pod Svarogovou jaskyňou a Svarogovým prameňom. Fonetická podobnosť mien Svarog – Svorad a skutočnosť, že v cyrilike sa malé písmeno „d“ zapisuje ako g, veľmi úspešne napomohlo nahradiť pomenovanie Svarogova jaskyňa a Svarogov prameň na Svoradova jaskyňa a prameň.
Predpokladá sa, že od Svoradovej jaskyne k Trom dubom je veľká kvapľová jaskyňa, z ktorej tečie Svoradov prameň. Pod Svoradovou jaskyňou trochu nižšie na západ je priestrannejší krátky priechodný tunel bez krasovej výzdoby, ktorý vznikol na tektonických zlomoch .
Z dôvodu zjednotenia rozvráteného uhorského územia sa pristúpilo k stmeľovaniu jednotlivých vrstiev spoločnosti prostredníctvom cirkevných médií, ktoré zohrali najdôležitejšiu úlohu. K rozvoju miestnych svätcov dochádzalo až po ich kanonizácii. Zoznam svätcov, ktorých sviatky sa mali sláviť, spísala cirkevná synoda na sklonku 11. storočia. Legendy o živote svätých boli v Uhorsku spísané v období od 60-tich rokov 11. stor. do začiatku 13. stor. Právom možno konštatovať, že texty legiend neopisujú históriu ako sa stala, ale ako sa mala stať.
Na Svarogovej lúke pod Zoborom bol postavený kláštor a v súčasnej dobe je tam liečebný ústav.
Zobor je najvyšší vrch v okolí Nitry. Na jeho vrchole bolo praveké hradisko, ktorého obvod valov je takmer 2 km. Na Ptolemaiovej mape z 2 . stor. n.l. sa uvádza ako Eburodunum t.j. Obrovské hradisko. Hradisko mohlo slúžiť ako príležitostné obradné miesto, ale skôr to bolo útočiskové miesto a strážny bod so svojim najvyšším miestom sa nazýva Pyramída.
Na vrchu Zobor máme ďalšie obradné miesta – 4 pramene (studničky):
– na súbehu Pivonkovej a Astrovej ulice s obradnou lúkou a lesíkom
– prameň Buganka na ulici Panská dolina 65, kde je v súčasnosti reštauračná terasa
– prameň Martin na ulici Martinská dolina 31
– prameň na Kláštorskej ulici č.d. 114 nad vinohradmi, nad ktorým v r.1894 dal v rámci maďarizácie postaviť prístrešok nitriansky biskup Imre Bende
Na vrchu Zobor je aj v súčasnej dobe starovercami využívané kultové miesto Tri duby, v prípade vysokej účasti sa používa priľahlá lúka.
Novodobé miesto „Zoborský stonehenge“ je rondel nachádzajúci sa na nevýraznom vŕšku – Plieška. Väčšie a menšie kamene sú usporiadané do kruhu s priemerom asi 10 metrov. V strede kruhu sa nachádza idol. Nepredpokladám, že by nám túto stavbu zanechali predošlé civilizácie. Skôr si myslím, že za túto ešte nie celkom objavenú turistickú atrakciu môžu súdobí ľudia.
Novodobým obradným miestom je aj Zoborské jazierko, ktoré vzniklo zatopením žulového lomu. Pod ním bolo vybudované ihrisko.
Každé územie, kde sa pestovalo hrozno, malo svoje obradné miesto pri soche alebo kaplnke Urbanka. Na vrchu Zobor bola kaplnka Urbanka, z ktorej vznikol kostol. (48.330050, 18.097227)
Malá skalka je kremencový vrch ( 405, 5 m n.m.) v Zoborskom háji, ktorý bol posvätným dubovým hájom Slovanov. V súčasnosti je tam zhotovená vyhliadková prírodná hojdačka a lezecké skaly na Veľkej bielej skale. Slovanská mládež vykonávala hojdanie počas veľkých sviatkov: Hromnice, Maslenica, Jarovítov deň, Veľká noc, Rusálie.
Novodobým obradným miestom s trvalými ohniskami je v bývalom kameňolome pod Malou skalkou.
Mestská časť Šindolka pri Nitre má bohatú históriu, kde archeológovia objavili rozľahlé osídlenie z 10. stor. p.n.l., laténskej doby a stredoveké nálezy. V 9. – 10. storočí tu bola roľnícko-remeselnícka osada, v 11. – 13. storočí stredoveká dedina. V areáli sídliska boli nájdené hroby z 10. – 11. storočia, z ktorých niektoré obsahovali arpádovské mince. Významný orientačný bod je spomínaný už v r. 1113 ako medzník chotárnych hraníc s prameňom pitnej vody s názvom Narath. V r. 1006 sa nazýval prameň Svätoštefánska studňa.
Názov prameňa Šindolka pochádza zo šindľovej strechy nad prameňom, ktorá bola v roku 1860 nahradená murovaným prístreškom. Pri prameni je dosiaľ obradné miesto, síce už novodobé. Kaplnka s okolím prameňa bola koncom 20. storočia reštaurovaná.
Vrch Lupka pri Nitre (súčasť Zoborských vrchov) bol osídlený už v praveku ako opevnené hradisko, bolo tu sídlisko lužickej kultúry z bronzovej doby a halštatskej kultúry z doby železnej. Nachádza sa juhovýchodne od mestskej časti Dražovce. Archeologické nálezy a zvyšky valov svedčia o jeho niekdajšom významnom obrannom a sídelnom charaktere, spojenom s okolím Zoborského hradiska. Odkrylo sa tu aj pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Medzi 9. a 10. storočím tu stál už kostol. V súčasnej dobe je tu prírodná rezervácia (48.338485, 18.076441).
Pridaj komentár