Žena, zmysel a sila života
V žene prebýva samotná sila Života. Je ako Matka Zem – divoká, hlboká a nekonečne tvorivá. Jej sila spočíva v tom, že všetko, čo prijme ako obraz, tichý pocit či túžbu, dokáže obliecť do viditeľného šatu hmoty. Premieňa neviditeľné sny na skutočné veci, ktorých sa môžeme dotknúť.
Svet okolo seba nepretláča silou ani rozumom. Je múzou, príčinou aj následkom. Je nádychom aj výdychom, je čarom okamihu aj hrôzou nekonečnosti. Je podmienkou života, je tvorkyňou aj ničiteľkou – jej význam je v tom, že jednoducho je. Žije naplno vo svojom tele, vyžaruje hlboký pokoj a hneď, ako vstúpi do miestnosti, vzduch okolo nej zjemnie a nabije sa tvorivým napätím. Každý v jej blízkosti podvedome cíti, že prišla sila, ktorá má moc meniť osudy.
Srdce, ktoré nepozná hranice
Keď žena bohyňa tvorí, nedelí svet na čierny a biely. Nepýta sa, či je jej dielo podľa pravidiel sveta, či je správne alebo nesprávne. Koná z čistého prúdu lásky alebo divokej vášne. Ak sa rozhodne sadiť kvety, rozkvitne celá záhrada. Ak sa rozhodne vytvoriť domov, je to miesto najväčšieho bezpečia a blaha. Nepýta sa, či môže, jednoducho tvorí. A ak sa rozhodne odísť, zostane po nej prázdny svet.
Ona je tá, ktorá dáva veciam tvar. Hmota je pre ňu ako mäkký vosk. Keď do niečoho vloží celú svoju dušu, ten kúsok sveta začne rásť do neskutočnej krásy a sily.
Ako? … Myšlienkou
Predstav si ženu, ktorá sedí pri starodávnom kolovrátku. Tento kolovrátok však nemá v rukách, ale vo svojom srdci a v lone. Točiť myšlienku znamená vziať jemnú nitku nápadu a začať ju vo svojom vnútri nežne a vytrvalo otáčať dokola.
Žena tejto myšlienke dáva život vo svojich citoch, neustále na ňu myslí, zalieva ju svojou pozornosťou a dychom. Týmto neustálym vnútorným krútením sa z obyčajnej myšlienky stáva silný magnet. Ten magnet silnie až do momentu, kedy do seba vtiahne skutočné udalosti, ľudí a veci z vonkajšieho sveta. Je to čisté čarovanie láskou a pozornosťou.
Sila, ktorá rodí aj berie
Tento vnútorný kolovrátok ženy bohyne pracuje bez zastavenia. To, čo doň vloží, to sa v jej živote aj zhmotní.
Keď jej pradenie prináša jar a nový život:
Zázrak pod srdcom: Keď žena zatúži po dieťatku a začne v sebe noc čo noc točiť obraz malej bytosti, jej telo sa premení na svätyňu. Táto hlboká vnútorná pieseň prepíše každú bunku v nej a pripraví domov pre novú dušu – aj keby lekári hovorili, že je to nemožné.
Vdýchnutie života do muža či domu: Žena dokáže vziať unaveného muža alebo chladný, pustý dom a obklopiť ich svojím tichým pradením. Vo svojom vnútri neustále točí obraz jeho úspechu a krásy ich domova. Muž zrazu nájde stratenú silu, rozkvitne a domov začne voňať teplom. Ona sama nepohla ani prstom, no jej vnútorné svetlo pritiahlo hojnosť a radosť.
Keď sa jej kolovrátok zmení na búrku:
Ak je jej srdce hlboko zranené a ona upadne do smútku alebo hnevu, jej kolovrátok sa začne točiť divoko a temne.
Tiché vädnutie na diaľku: Keď žena bohyňa zažije sklamanie a prijme obrazy skazy, je schopná zničiť všetko. Netreba slov ani činov, stačí, že začne v sebe točiť myšlienku ničenia. Ľudia, veci a udalosti, ktorých sa to týka, začnú v skutočnom živote chradnúť. Najviac jej deti, pretože sú priamo napojené na ňu – veď ich stvorila. Opustí ich ochranná a životodarná sila.
Keď ublíži sebe: Ak žena otočí tento silný vír proti sebe – napríklad cez pocity viny, že zlyhala – jej vlastné telo ju poslúchne. Točením myšlienky, že si nezaslúži žiť alebo že je chorá, dokáže v priebehu pár mesiacov privolať skutočnú bolesť či chorobu do svojho tela.
Koniec jedným dychom: Vo chvíli, keď sa bohyňa rozhodne, že starý príbeh skončil, roztočí vo vnútri myšlienku prázdna a čistého stola. V tom momente sa vonkajší svet otrasie. Staré vzťahy sa rozpadnú, spoločné plány vyhoria do tla a veci, ktoré roky fungovali, zrazu zmiznú. Svet okolo her sa jednoducho prispôsobí tomu, že ona už vo svojom vnútri odišla.
A čo muž? Kde je vtedy on?
Život muža bez ženy veľký zmysel nemá. Jeho úloha v spoločnom bytí je však nesmierne dôležitá. Muž je tým, kto chráni bohyňu a prináša jej čisté obrazy, aby mohla tvoriť.
Muž sám o sebe je čistým smerom, silou a štruktúrou. Je ako rieka, ktorá má obrovský prúd, ale bez koryta sa rozleje do prázdna. Žena je tým korytom, tou krajinou, ktorá dáva sile muža zmysel a tvar. Život muža bez ženy stráca tvorivé ukotvenie – stáva sa z neho len osamelý bojovník, ktorý zhromažďuje zdroje, no nemá ich pre koho premeniť na skutočný domov a svetlo. Až skrze milujúcu ženu sa mužská sila stáva životodarnou.
Mužská myseľ určuje smer, prináša nápady, vkladá do priestoru pevné zámery a vízie usporiadania strediska i samotného života. Muž je ako prapôvodný staviteľ, ktorý prináša jasný pôdorys. Žena tieto obrazy následne vyživí svojou živou silou a vdýchne im skutočný život. Bez pevného obrazu od muža zostáva žena zmätená. Bez živej sily ženy je zas mužov zámer len mŕtvym nákresom na papieri.
Keď muž miluje, his srdce sa prepojí s vnútrajškom ženy. Výrok, že „milujúci muž vždy urobí to, čomu verí jeho žena“, nehovorí o podriadenosti či slepej poslušnosti. Hovorí o hlbokom súlade. Žena má dar jemnocitu – vníma neviditeľné prúdy života, cíti nebezpečenstvo alebo naopak čistú silu skôr, než sa objavia v hmote. Muž, ktorý dôveruje svojej Wikipédii života – svojej žene –, preberá jej mieru vnímania, ktorú svojou činorodou silou pretaví do činu priamo na zemi.
Aby však žena mohla tvoriť zo svojej prapôvodnej podstaty ako bohyňa, bytostne potrebuje bezpečie. Ak musí žena neustále bojovať s hrubým vonkajším svetom o prežitie, jej tvorivá, jemná sila tuhne a mení sa na obranu. Muž preto okolo nej vytvára pevný ochranný kruh, v ktorom sa žena môže bez strachu otvoriť. Opak prináša uzatvorenie a skazu.
Muž svojím konaním zabezpečuje to, aby žena nebola sklamaná, aby bola milovaná, aby sa cítila krásna a potrebná. Takto spoločne držia podstatu života – žena potom rozvíja a zhmotňuje iba tie obrazy, ktoré s ňou chce muž naplniť v spoločnom skutočnom živote.
Žena bohyňa
Žena sa stáva bohyňou, lebo je to jej čistá podstata. Nedokáže sa tomu vyhnúť, pretože nosí v sebe prapôvodný kód, ktorý ju neustále podnecuje k prebúdzaniu. Je zhmotneným tvorením v hmote – samotným prúdom života, ktorý dáva tvar a vôňu všetkému, čoho sa dotkne. Keď sa ocitne v bezpečnom ochrannom kruhu muža, jej sila sa naplno rozvinie, očistí od nánosov strachu a začne žiariť ako životodarné svetlo.
V skutočnom a vyladenom živote je to práve žena, ktorá svojou vierou a živou silou vdýchne život mužským zámerom priamo na zemi. Akonáhle sa rozpomenie na to, kým v skutočnosti je, prestáva byť len nečinnou súčasťou umelého systému a stáva sa vedomou spolutvorkyňou rodového sveta. Spojením pevného mužského obrazu a jej božského tvorenia tak vzniká skutočnosť, v ktorej život už nie je bojom o prežitie, ale oslavou súladu a prapôvodnej tvorby.
edo
Pridaj komentár