„Odvekov sa človek klaňal zemi, presnejšie – pôde. Jej, matke darkyni, zasväcoval legendy a balady, ju, rodnú, ospevoval v básňach a piesňach. Obdarúval ju plodnosťou, hoci plodnosť je genetickou vlastnosťou živého. Znamená to, že pôda je živé telo?“
Rok 2021 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov za úvodný rok Dekády obnovy ekosystémov. 4. augusta 2023
Obnova ekosystémov našej planéty je to, čo teraz náš domov – planéta Zem – zúfalo potrebuje.
Človek dlhý čas nemilosrdne využíval možnosti všetkých biosystémov planéty s cieľom dosiahnuť maximálny zisk a len malá časť starostlivosti sa vracala našej matke Zemi. Prišiel čas splatiť dlhy, starať sa o svoju planétu, dať jej možnosť obnoviť rovnováhu všetkých ekosystémov, a vtedy bude môcť človek opäť získať rajskú záhradu. Inak nás čaká rozširovanie púští, nedostatok vody, jedla, klimatické kataklizmy a vyhynutie biologických druhov.
Vnútorná nádej každého, že ho „tento kalich minie“, nebude fungovať. Dúfať v to je rovnaké ako skákať zo skaly bez padáka v nádeji, že vás anjel zachytí svojimi krídlami. Boh dal človeku domov – planétu Zem, a čo je najdôležitejšie, rozum – preto má človek všetko na to, aby situáciu napravil.
Prišiel čas konať, každému na svojom mieste. Každý môže prispieť tam, kde má možnosť: na svojej pôde, na svojom pozemku, všade, kde je to možné.
Generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Graciano da Silva bol vo svojom prejave nútený konštatovať, že „ekosystémy sa zhoršujú bezprecedentným tempom. Naše globálne potravinové systémy a živobytie mnohých miliónov ľudí závisia od toho, ako súdržne budeme spolupracovať na obnovení zdravých a udržateľných ekosystémov dnes aj v budúcnosti.“
V posledných desaťročiach sa ekosystémy naďalej ničia čoraz rýchlejším tempom. Ak sa tento proces nezastaví, do roku 2050 môžu degradácia pôdy a zmena klímy viesť k poklesu úrodnosti o 10 až 50 % v závislosti od regiónu.
Desaťročie obnovy ekosystémov biosféry vyhlásené Valným zhromaždením OSN, ako aj deklarácia BRICS, sú zamerané na úsilie o rozsiahlu obnovu degradovaných a poškodených ekosystémov. Obnova poškodených ekosystémov je nevyhnutná pre stabilizáciu klímy, zvýšenie potravinovej bezpečnosti, zachovanie biodiverzity a zabezpečenie zásobovania vodou.
Generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Spojených národov Graziano da Silva bol počas svojej správy nútený konštatovať: „Ekosystémy degradujú bezprecedentným tempom. Naše globálne potravinové systémy a živobytie mnohých miliónov ľudí závisia od toho, ako koordinovane budeme spoločne pracovať v prospech obnovy zdravých a udržateľných ekosystémov dnes i v budúcnosti.“
V posledných desaťročiach sa ekosystémy naďalej rozpadajú čoraz rýchlejším tempom. Ak sa tento proces nezastaví, do roku 2050 môže degradácia pôdy a zmena klímy viesť k zníženiu výnosov o 10 až 50 % v závislosti od regiónov.
Podľa predpovedí vedcov bude ľudstvo pri zachovaní súčasného prístupu k obrábaniu pôdy schopné získať úrodu ešte 60 rokov, ale po 60 úrodách sa pôda úplne vyčerpá, ak sa ľudstvo nevráti k tým metódam poľnohospodárstva, ktoré sú založené na mechanizmoch daných Bohom, umožňujúcich úplnú obnovu úrodnosti vrchnej vrstvy pôdy prirodzenými spôsobmi, ktoré je potrebné podporovať.
Vedci označujú toto desaťročie za posledný termín, do ktorého považujú za možné zabrániť katastrofálnej zmene klímy. Odpočítavanie začalo 5. júna 2021, v Svetový deň životného prostredia.
Používanie chemických hnojív človekom prinieslo zvýšenie úrodnosti len na krátku dobu. Následne, podobne ako u iných živých organizmov, došlo v pôdach k potlačeniu prirodzených regeneračných mechanizmov v dôsledku nadmerného používania chemických látok (antibiotík a pod.), čo viedlo k zníženiu úrodnosti. Pôdy sa v súčasnosti vyčerpávajú a neprinášajú úrodu, napriek všetkým snahám chemického priemyslu. Pri používaní minerálnych hnojív dochádza k potlačeniu biosféry Zeme a ochudobneniu pôd, pričom nie je možné ich obohatiť prirodzeným spôsobom.
Boh stvoril dokonalý živý ekosystém, ktorý je schopný sa sám obnovovať za predpokladu zachovania prírodných mechanizmov.
Podľa akademika V. I. Vernadského (ruského a sovietskeho vedca z konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) je biosféra obal Zeme, ktorého zloženie, štruktúra a energetika sú vo svojich podstatných črtách podmienené minulou alebo súčasnou činnosťou súhrnu živých organizmov (živej hmoty) v priebehu geologického času.
Veľký ruský pôdny vedec V. V. Dokučajev poznamenáva: „…vo vede 19. storočia nemožno prehliadnuť jednu veľmi podstatnú a dôležitú chybu. Študovali sa hlavne jednotlivé telá, minerály, horniny, rastliny, zvieratá a javy, jednotlivé živly – oheň (vulkanizmus), voda, zem, vzduch, …ale nie ich vzájomné vzťahy, nie tá genetická, večná a vždy zákonitá súvislosť, ktorá existuje medzi silami, telami a javmi…, živočíšnou a minerálnou ríšou na jednej strane a človekom, jeho životom a dokonca duchovným svetom na strane druhej… A práve tieto vzťahy musia byť základom a celkovou štruktúrou ľudského života.“
V nadväznosti na myšlienky veľkých vedcov pôdny vedec a biogeocenológ A. N. Ťurjukanov konštatuje: „Pôda je osobitným prírodno-historickým telesom prírody, ‚kožou‘ planéty, pamäťou života alebo, vyjadrené jazykom kybernetiky, riadiacim systémom biosféry.“
Od činnosti jednotlivých živých organizmov a súhrnu všetkého živého na tejto planéte cez kolobeh života a smrti až po organizovanosť celej biosféry – taká je tvorivá úloha a funkcia pôdy. Neodmysliteľnou podmienkou „fungovania“ pôdy je priestorovo-časová organizovanosť jej života.
Geografia pôd a dynamika pôdnych procesov, ktoré sú v priebehu dlhého času určované dennými a ročnými životnými cyklami, sa nám javia ako produkt času, v porovnaní s ktorým je náš život len okamihom.
Z hľadiska hmotnosti sa pôda z 90 % a viac skladá z minerálnej hmoty, vody, humusu a iných neživých zložiek. Okrem toho v každom grame lúkových pôd žije a „pracuje“ približne jeden a pol milióna mikroorganizmov a stovky tisíc najmenších bezstavovcov: prvoky, jednobunkové organizmy, stonožky, roztoče a iné. Sú to malé, ale veľmi dôležité obnovovateľky ekosystémov. Každý hektár zdravej pôdy obsahuje najmenej sedem ton živých organizmov, ktoré zabezpečujú jej úrodnosť. Pokiaľ v pôde pretrváva život všetkých týchto organizmov, bude schopná nekonečne zabezpečovať potrebnú výživu všetkým obyvateľom planéty Zem. Dnes je pre nás najdôležitejšie naučiť sa tento životodarný proces neporušovať.
Pôda je živý organizmus, ktorý sa riadi zákonmi regenerácie, obnovy a obohacovania prirodzenými spôsobmi.
Nahromadenie obrovského množstva faktických údajov v prírodných vedách na konci 19. a začiatku 20. storočia viedlo k zovšeobecneniu rôznorodých poznatkov o prírode a o Zemi ako planéte, jej zložení, štruktúre a energetike.
Nový smer v prírodných vedách, ktorý vytvoril Dokučajev – pôdoznalectvo – slúžil ako základ pre rozvoj prírodovedného konceptu o hmote ako objektívnej realite a o jej štruktúre. Hlavný záver: zachovanie harmónie medzi všetkými prostrediami je základom trvalo udržateľného rozvoja Zeme i človeka.
Život a činnosť človeka sú spojené predovšetkým s pomerne úzkou vrstvou biosféry – vitasférou, teda živou prírodou, ktorá nás skutočne obklopuje vo všetkej svojej rozmanitosti.
„Vitasféra – (z lat. vita – život a gr. sphaira – guľa) vrstva biosféry, ktorá zahŕňa súčasné živé organizmy a časti atmosféry, hydrosféry a litosféry, ktoré tieto organizmy zapájajú do biogénneho kolobehu.“
Nachádza sa v nej väčšina súčasných živých organizmov a práve tu prebiehajú najaktívnejšie procesy biogenézy. Vitasféra predstavuje obal planéty, kde prebieha hlavná biogeochemická činnosť súčasných živých organizmov a kde sa spúšťajú dlhodobé biogeochemické cykly migrácie látok v biosfére planéty.
Na rozdiel od celej biosféry sa teda rozloha vitasféry meria iba v metroch. Súčasťou suchozemskej vitasféry sú:
- biocenóza nachádzajúca sa v spodných vrstvách troposféry s hrúbkou niekoľkých desiatok metrov,
- pôda s podložím – miesto, kde sa sústreďujú koreňové systémy rastlín, mikroorganizmy a mnohé druhy živočíchov.
Základnou štrukturálnou jednotkou vitasféry je biogeocenóza (pojem zavedený profesorom V. N. Sukačovom). Biogeocenóza predstavuje úsek územia alebo vodnej plochy, ktorý je homogénny z hľadiska topografie, mikroklímy, biocenózy, pôdy, hydrológie a geochémie. Biogeocenóza zahŕňa určité spoločenstvo organizmov, pôdu, pôdnu a podzemnú vodu a spodné vrstvy troposféry.
Porušenie kvalitatívnych alebo kvantitatívnych charakteristík kolobehu látok alebo transformácie energie nevyhnutne vedie k zmene kvalitatívnej štruktúry jej biologickej produktivity.
Kolobeh látok v biogeocenóze začína v nadzemnej časti a závisí od fotosyntézy rastlín, pričom riadiaci systém biogeocenózy je sústredený v pôde.
Miliardy pôdnych mikroorganizmov, húb, aktinomycét, nižších a vyšších pôdnych živočíchov tam neustále a v danom rytme vykonávajú grandiózny proces rozkladu a premeny metabolických produktov rastlín alebo ich odpadov a syntézu nových bioorganických látok (humus, antibiotiká atď.).
Na prelome 20. a 21. storočia sa už nový interdisciplinárny smer – sociálno-prírodná história – vo svojich výskumoch o histórii využívania prírody v rôznych krajinách priblížil k pochopeniu úlohy pôdy v historickom procese formovania sa krajín, civilizácií, ich degradácii a zániku, ekonomickej prosperite a súčasných problémoch.
Technologický pokrok posledných storočí, spojený s prudkým demografickým rastom a deľbou práce v rôznych krajinách, bohužiaľ vedie k nerovnováhe v biosfére, k prekročeniu jej nosnosti, k úbytku biologickej rozmanitosti, k degradácii celých ekosystémov a v konečnom dôsledku k ohrozeniu prežitia ľudstva.
Pôda sa všade mení na skládku cudzorodých odpadov, z ktorých mnohé sú xenobiotiká. Spotrebiteľský prístup človeka k pôde má svoje neblahé dôsledky. Vznikajú úseky a celé územia „technogénnych púští“, mŕtve miesta v pôde bez akejkoľvek biologickej aktivity. Objavil sa nový technologický smer – rekultivácia a sanácia narušených a chemicky znečistených pôd.
V priebehu desaťročia, ktoré Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo za dekádu obnovy ekosystémov, sa za 10 rokov predpokladá obnova 350 miliónov hektárov degradovanej pôdy, čo pomôže odstrániť z atmosféry ďalších 13 – 26 gigaton skleníkových plynov a prispeje k obnove globálneho ekosystému – základu potravinovej a klimatickej bezpečnosti vo svete.
Udržateľný rozvoj v poľnohospodárstve znamená ekologicky vyvážené využívanie pôdy, zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy v spojení s podporou biodiverzity v životnom prostredí, ako aj využívanie a zachovanie biologickej produktivity prírodných spoločenstiev.
Cenóza je systém, ktorý spája určité druhy baktérií, rastlín a živočíchov, ktoré sú navzájom prepojené potravinovým reťazcom. Funkcie každého druhu v rámci systému sú prísne rozdelené. Napríklad určitý druh chrobáka sa živí iba ihličím určitého druhu borovice, určitý druh vtákov sa živí iba týmito chrobákmi a borovice, ktoré sú potrebné pre všetkých, rastú iba v určitej pôde hnojenej trusom týchto určitých vtákov.
Nastal čas upustiť od priemyselných prístupov v poľnohospodárstve a vo veľkej miere zavádzať ekologicky neškodné prírodné technológie v poľnohospodárstve a v poľnohospodárskej výrobe ako takej.
Rozumný prístup k výrobe, ktorý nevedie k vyčerpaniu pôdneho pokryvu a jeho znečisteniu chemikáliami, je nevyhnutnou podmienkou pre ďalšiu existenciu ľudskej civilizácie.
V článku sú použité materiály z diela Anatolija Nikiforoviča Ťurjukanova
„O čom mlčia a hovoria pôdy“.
Autor: Oksana Jurjevna Cicer, agrochemička, pôdovedkyňa, agronómka, medzinárodná expertka na environmentálnu bezpečnosť, expertka v Centre Eco-Consent
Preklad: Robert Merva – TORDEN
Zdroj: https://xn--b1aedaacgehd6alijb5a.xn--p1ai/o-chyom-molchat-i-govoryat-pochvy/
Pridaj komentár