Cetín, Malý a Veľký
Súčasné samostatné obce Malý Cetín a Veľký Cetín bola kedysi len jedna obec. Malý Cetín je vzdialený 10 km juhovýchodne od Nitry a Veľký Cetín 15 km od Nitry.
K obci patril zaniknutý Údolný majer (Völgyi major), zvaný aj Falvas puszta či Almás puszta od 16. storočia neobývaný, ktorý ležal severozápadne pri Veľkocetínskom lese, kde bol napokon v 19. storočí zriadený Arcibiskupský dvor (Primásmajor). V r. 1568 sa spomína aj zaniknutá usadlosť Horváthföld.
Územie obcí Malý a Veľký Cetín susedí s obcami Čechynce, Golianovo, Paňa, Vinodol a Branč.
Archeologické nálezy sú z praveku, neolitu a eneolitu (poloha Jakubské, Dlhé, Homoky), doby bronzovej, železnej (laténska kultúra), halštatskej doby (skýtske sídlisko), rímskej doby (črepy z 1. až 2. stor., pohrebisko z 2. až 4. stor. v polohe Jakubské, minca Maximiana pri kostole – 3.stor.), včasnostredovekého obdobia ( slovanské sídlisko zo 6. až 8. stor. poloha Jakubské, z 9. až 10. stor, poloha Pilíšske), arpádovského obdobia (11. až 12.stor. poloha Pilíšske a Jakubské) a neskorostredovekého obdobia. Praveké osídlenie a nálezy zo staršej doby bronzovej boli zaznamenané v polohe Šáškaj. V štrkovni boli nájdené paleontologické nálezy – mamutie kosti, zaznamenané bolo aj praveké hradisko (rondel) v polohe Pilíšske, ktorý je aj zakreslený na starých mapách, kde boli nálezy z neolitu, staršej doby bronzovej, z neskorej doby halštatskej a zo strednej doby laténskej (3. až 2. stor. p.n.l.- keltské sídlisko).
Ďalej boli odhalené: pohrebisko Kvádov (Chrvatov) z mladšej doby rímskej, žiarové pohrebisko na ľavom, východnom brehu rieky Nitry vo Veľkom Cetíne. Z obdobia Avarského kaganátu sú na sídlisku z včasnoslovanskej pražskej kultúry zemnice s pieckami vyhĺbenými do hlinenej steny v zahĺbenej časti obydlia s exteriérom štvoruholníkového pôdorysu. Boli odkryté aj sídlisko a cintorín z raného obdobia Arpádovcov v polohe Plešiny a pri kostole.
Slovanské sídliská z ranného stredoveku z doby hradištnej sa zreteľne pridŕžajú na osídlenie vhodných hrúdov, ostrohov, moliev, ktoré zabiehajú do niekdajších alebo i terajších riečnych zákrut (meandrov).
Na mapách z vojenského mapovania v 18. a 19. storočí je vyznačený zrejme slovanský rondel (obradné miesto) v sezónnom meandri riečky Cítenka. Zbytky rondelu sú medzi súčasnými štrkoviskami. Vstup k rondelu bol chránený (hájený) lesíkom, ktorý sa do súčasnej doby nazýva Hájiček. Na prístupovej ceste sa samozrejme postavil kostol a prístup do Hájičku sa zamedzil uzamknutou bránou. Hájiček je prístupný len cez súkromné pozemky a od nábrežia rieky Nitra.
Pôvod pomenovania obce a rieky pochádza zo slova „sitina“ (Juncus ), druhu trstiny, ktorá tu hojne rástla ako pobrežný porast. Ak zoberieme z maďarského pomenovania Cétény a Cétényke základ slova „cété“, toto znamená lano upradené z trstiny.
Obec Cetín je písomne doložená v r. 1113 ako Syrinc resp. Cyrinc, ale je to zrejme zle prečítané, lebo originál Zoborskej listiny je v týchto miestach porušený, takže správne má byť Sytinc resp. Cytinc. Alebo je to analógia gréckej rusalky Syrinx, ktorá sa premenila na trstinu.
Vymedzenie hranice obce v Zoborskej listine je nasledovné: oproti Vinodolu je medzníkom riečka Vlčec (súčasný Paniansky potok); z druhej strany riečky máme spoločný les s celou provinciou Prudaš (spoločná viničná hora Cetín – Paňa) a máme tri spoločné ostrovy (medzi V.Cetínom a Vinodolom), podobne ostrov Trusmer (Bereg, trojuholníkový ostrov tvorený Panianskym potokom, patrí do územia obce Vinodol) a iný ostrov Cetín (Cetínsky ostrov Sihoť, nazýval sa aj pusta Szigot).
Písomná zmienka o obci Cetín je aj z roku 1239, kde sa obec uvádza pod názvom Cheten. Možno je to zle prečítané a malo by to byť Czeten. Ďalšie historické názvy boli Cetun (1240), Ceten (1272), Cethen (1283), Cétény (1285). Ďalšie formy pomenovania: Czétén, Cytjn, Czitjin, poslovenčené Cíteň, Citýň, Sytien, Szitin.
Pôvodne jestvoval iba jeden Cetín. Na Malý a Veľký sa rozdelil niekedy pred r. 1616.
Neskorší názov pre Malý Cetín bol Mali Csitíny (1773). Malý Cetín sa v r. 1883 nazýval nemecky Klein Sziten, maď. Niemesik. Nemes po maďarsky znamená aristokrat, hodnostár. Bývali tu arcibiskupskí hodnostári od 15. storočia, keď obec patrila ostrihomskému biskupstvu. Ďalšie názvy: Malý Citýň (1920), Malý Cetíň (1927).
Názov pre Veľký Cetín bol Welki Czitini t.j. veľké sitiny (tŕstie)(1773), Veľký Cetín (1920).
V 13. storočí sa vyvinul maďarský charakter obce. Na prítomnosť aj českého obyvateľstva poukazuje susedná obec Čechynce a poloha Česnek vo viniciach Malého Cetínu.
Obec v 16. a 17. storočí vypálili a spustošili Turci.
Poznámka: Cètinje je bývalé hlavné mesto Čiernej Hory a Cètina je dalmatínska rieka.
Najstaršie historické zmienky o rieke Cetínke sú v dokumentoch z roku 1240, a to vo forme Chethen. Rieka na území obce vtedy vytvárala ostrov, preto sa napr. v roku 1272 toto územie nazývalo aj terra Ceten, t.j. Cetínska zem, v r. 1285 ako Ceten. Rieku Cetínku (Cítenka, Czétenka) nazývali do polovice 20. storočia aj Stará (Malá) Nitra. Bolo to východné rameno rieky Nitra, ktoré sa od hlavného toku odbočilo pri Dolných Krškanoch a znovu sa spojilo pri Várade ( Nitrianskom Hrádku). V súčasnosti po regulácii je to hlavné koryto rieky Nitra.
Meandre rieky Nitra a Cítenky vzhľadom na prítomné tekuté piesky z roka na rok menili korytá a medzi nimi vznikali rôzne jazierka. Zachovalo sa jazierko na hranici chotára s Brančom a Veľkou Vsou s názvom Herbantó, blízko ktorého je malý lesík Attak. Okolo tohto jazierka je aj v súčasnosti porast sitiny.
Slovania robili obrady pri prameňoch, studniach, riekach, jazerách a iných vodných plochách.
Dosiaľ sú studne na pozemku Chrastie (Haraszt), ktorá je pod vinicami vo Veľkom Cetíne.
Vo Veľkom Cetíne sú dva pramene na pozemku Jakubské. Vrchný prameň je dnes oficiálne vodárensky využívaná studňa. Spodný prameň je zasypaný slamou, aby z neho nevytekala voda na cestu ale je tam zachované voľné miesto, ktoré mohlo slúžiť ako obradné. V termíne menín Jakuba sa oslavoval zber prvých jabĺk (jakubiek).
V obci je rieka Nitra, ktorá tečie v koryte pôvodného potoka Cítenka (Cetínka), potok Kadaň (Veský jarok, Vízkay Árok), na južnej hranici chotára Paniansky potok (Vlčec). Potok Cetínka poháňal 2 mlyny.
V Zoborskej listine uvádzaný potok Wlscit, v r. 1542 ako Welchec resp. Velcsec, po slovensky znamená Vlčec. V súčasnosti sa nazýva Paniansky potok.
Pozemok Lázok je vedľa bývalého riečiska potoku Cítenka. Dnes je tam už len kúsok mŕtveho ramena. Lázok býval v zime zatopený a pokrytý ľadom. Zrejme sa tu stretávali koledníci (lazníci), ktorí chodili koledovať (polazovať) cez vianočné a novoročné sviatky. Do súčasnosti je tam zachované obradné miesto s vahadlovou studňou, na ktorej je s uhorskou vtipnosťou napísané z príchodzej strany po maďarsky ISTEN HOSTA (BOH UVÍTAJ) a z odchádzajúcej strany ÖRDÖG VIGYÉ (ČERT ZOBER) .
Na pozemku Kukučka je zachovaná časť obradného miesta: 3 stromy. Nazýva sa to aj Pri trojici. Obradné miesto je vyznačené ešte na mape z r.1839. Pôvodne po toto miesto tiekol potôčik z prameňa v paňanských vinohradoch a tam sa strácal. Predpokladám, že miesto pomenovali podľa sviatku kukučky. Na sviatok kukučky dievčatá urobili bábiku vo forme kukučky oblečenú v čipkách alebo ozdobenú brezovými vetvičkami, cez ktorú žiadali Živu o plodivú energiu. Aby sa zbavili zlej vlastnosti kukučky, ktorá necháva svoje mláďatá v cudzom hniezde, bábiku – kukučku pochovali, čo sa nazýva pohreb kukučky.
Konával sa v poslednú letničnú nedeľu alebo 14. júna.
Vo Veľkom Cetíne na potoku Kadaň bol mlyn na konci súčasnej Mlynskej ulice. Zostala po ňom mlynská nádrž, dnes už vysušená. K tomuto miestu vedie z obce zachovaná alej. Pri mlynoch sa konávali viaceré sezónne oslavy.
Vo Veľkom Cetíne na severovýchode bol les Cer ( Petrova cerina), nazýval sa aj Trnini vrch. Cerové lesy boli posvätnými lesmi Slovanov. Asi preto je už v súčasnej dobe úplne vyklčovaný. Zostala po ňom len remízka okolo bývalého jazierka, aj tá je už z vŕbového porastu. Jazierko je už vysušené a slúži ako ležovisko poľnej zveri.
Veľkocetínske vinohrady sa nazývajú Horný vrch a Dolný vrch. V Malom Cetíne je vo vinohradoch kolesová studňa, blízko ktorej sú až 2 sochy Urbanka. Vo Veľkom Cetíne je vo vinohradoch tiež kolesová studňa, blízko ktorej je kaplnka Urbanka, zvaná Urbánka. Údajne mala dreveného predchodcu. Na začiatku vinohradu na ľavej strane Paňanskej cesty vo Vínnom údolí (Borvölgy) je tiež postavená socha Urbanka z r. 1802 (48.225627, 18.211853). K sochám Urbanka treba dodať, že pri jeho oslave, kedy vinohradníci žiadali o dobrú úrodu, ich vyzdobili kvetmi, ak však vinice postihla nejaká choroba alebo ľadovec, sochy ohádzali blatom alebo ich hodili do potoka.
Ako v každej obci, aj vo Veľkom Cetíne na ceste do viníc bol Máriin domček zavesený na hruške, horel v ňom kahanec a slúžil ako lampáš na viničnej ceste. Nazývali ho Ficzova Mária, keďže tu rodina Ficza mala majetok. V súčasnosti už tam nie je. Máriin domček nebol obradným predmetom, avšak cirkev doňho vložila obraz niektorej Márie.
Slovania umiestňovali kríž (tabuľu so symbolom obce) pred vstupom do obce z každej strany. Na vstupe do Malého Cetína od Nitry bol kríž na rozcestí Mlynskej ulice, bol rozbitý pri autohavárii. Kríž bol aj na hranici chotárov Čechynce a Malý Cetín. Okolo krížov na hranici chotárov sa robil obradný prvý výhon dobytka.
Na hranici chotárov Malého a Veľkého Cetína na rozcestí Pastierskej cesty (poľnej cesty do vinohradov) je tzv. Borbélyho kríž z r. 1898, ktorý bol poškodený po údere blesku do stromu stojaceho vedľa krížu. Tento bol zrekonštruovaný. Na tomto mieste je zaznačený kríž už na mape z r. 1783, avšak vtedy tam bola socha Jána Nepomuckého, po jej zrekonštruovaní bola premiestnená pred obecný úrad Veľký Cetín. Za starých časov bola táto socha na brehu rieky Cetínka, ktorá tadiaľ tiekla. Na základe uvedeného možno konštatovať, že na tomto mieste sa vykonávali vajanské oslavy t.j. oslavy letného slnovratu, lebo tie vyžadovali blízkosť vody a cirkev na takéto miesta umiestňovala sochu Jána Nepomuckého. Povesť hovorí, že táto socha odpovedala na pozdrav.
V strede obce alebo chotára sa osádzali tzv. hromobitné kríže alebo kríž medzi 2 vysoké stromy, ktoré slúžili na ochranu okolia pred bleskom. Takýto kríž je v Malom Cetíne pred domom č. 201.
Slovania konali na hroboch obrady najmenej 4 krát ročne.
Na starom cintoríne v Malom Cetíne sú ešte hroby podľa slovanského spôsobu, teda len drevený kríž bez náhrobných kameňov. Na starých pomníkoch sú nápisy po slovensky.
Na cintoríne vo Veľkom Cetíne je málo pozostatkov slovenských hrobov, väčšinou je to už len lúka. Pôvodný cintorín bol na mieste súčasného kostola.
Slávnosť „bujdičky“ bola obradná obchôdzka hranice chotárov obce. Bola spojená s hodovaním a konala sa ako oslava letného Perúna vo štvrtok pred letným slnovratom. Cirkev premenovala tento sviatok na sviatok Božieho tela a zobrala oslavy pod svoj patronát. V súčasnosti sú na hranici obce 4 prícestné bujdičky (kaplnky), ale ľudia si pamätajú, že ich bolo 8.
Severná bujdička je na hlavnej medzi Malého a Veľkého Cetína a je to kaplnka sv. Anny, ktorú na mieste bývalého obradného miesta postavila Anna Maďarová v r.1930, avšak roľa vedľa nej sa už predtým nazývala Svätá Anna. Slovania konávali 26. júla Hanabál ako oslavu svojich rodičov. Západná bujdička je na hranici chotára pri rieke, na odbočke z Kostolnej ulice k futbalovému ihrisku pri rozcestí s Novou ulicou pri tzv. Bodorovom moste. V priebehu rokov sa v jej výklenkoch vystriedali sošky viacerých svätých. Južná bujdička je na križovatke súčasnej Hlavnej a Tichej ulice. Nazývajú ju Božia muka sv. Marka. Pri tejto bujdičke sa konal obrad svätenia kláskov obilia k zabezpečeniu dažďa a úrody. Obrad sa nazýval Zelené sviatky a bol po 15. apríli. Cirkev ho zrejme presunula na 25. apríla t.j. na Marka. Východná bujdička sa nachádza pri breste na ľavej strane cesty vedúcej do Pane. Brest sa vysádzal na hranice chotárov. Jediné okno bujdičky je teraz chránené kovovou mrežou. V súčasnosti je tam obraz Krista a Márie Magdalény. Vo vnútri bol kedysi divotvorný obraz Matky Dobrej Rady s textom v slovenskom jazyku: „Divotvorný obraz Matky dobrej Rady“. Podľa názoru historikov to mohol byť prototyp obrazu Matky Dobrej Rady v Bratislave (Blumenthal). Obraz Matky Dobrej Rady v blumentálskom kostole v Bratislave je zarámovaná freska, kópia obrazu z obce Genazzana v Taliansku. Obraz je označovaný aj ako „La Madonna de la Paradiso“ (Madonna z Raja). Legenda o origináli obrazu je spojená s bývalým hlavným mestom Albánska – Skutari. Toto mesto ohrozovala turecká expanzia. Obraz bol zázračne prenesený z kostola v Albánsku do kostola v Taliansku. Podľa ľudovej legendy to bolo 25. apríla 1467 pred omšou na počesť sv. Marka. Podľa lunárneho kalendáru je v tento deň Rodaslava a Radaslavy – slávnosť Deň matiek.
Ostatné sochy svätcov a iné drobné cirkevné stavby boli zriadené až po 18. storočí na podnet arcibiskupstva.
Dôvod, prečo v takej malej obci ako bol Cetín sa vytvorilo arcibiskupské sídlo, môže byť len jeden: po odchode Turkov sa tu obnovili vo veľkej miere obrady pôvodnej viery či už v slovenskom alebo maďarskom podaní. V oboch častiach obce bolo vyhotovených najmenej 20 cirkevných drobných stavieb (krížov, kaplniek…) najmä na obradných miestach pôvodnej viery ako i na novozriadených miestach. A údajne ich bolo viac. Len na ceste z Arcibiskupského dvoru do obce Paňa ich je 10. Pôvodný Obecný majer (Falva majer) zrejme poskytoval jedlo a občerstvenie účastníkom obradov v dubovom Cetínskom lese pri rieke. V súčasnosti už z Arcibiskupského dvora zostala len hŕbka stavebnej sute na kraji lesa a v šírom poli kamenná studňa.
Výstavba kostola sa umiestňuje medzi roky 1001 a 1007, podľa zachovaných údajov bol základný kameň kostola položený už v r. 1007. V tomto období kráľ Štefan nariadil, aby v každej 10.-tej obci postavili kostola. Avšak podobne ako tu, aj iné stredoveké kostoly mali nápisy tohto druhu, aby zvýraznili založenie budov v legendárnej minulosti a objavujú sa vo vizitačných záznamoch až v 18. storočí. Tieto nápisy mali úlohu svedčiť o katolíckej povahe kostola, a tým legitimizovať právo rímskej cirkvi na budovu. Možno dokladovať, že obec mala kostol už pred rokom 1285.
V súčasnosti sa v obci konajú pravidelné obyčaje: Deň detí, Deň seniorov, Veľkonočné obrady
Pridaj komentár