Čeľadice
Čeľadice (po maďarsky Család) je obec vzdialená od Nitry 16 km. Obec susedí s územiami obcí Hosťová, Beladice, Malé Chyndice, Babindol a Dolné Obdokovce. Obec leží na oboch brehoch Čeľadického potoka. Ďalšie vodné toky na území obce sú Hosťovský potok, Obdokovský potok a potok Világoš.
K obci patrili aj Henrikov dvor a Szent-Iványiho majer, ktoré už zanikli a ich územie v súčasnosti patrí do chotára obce Beladice.
Názov obce pochádza od slova čeľadník. Veľmožský nitriansky dvorec nemohol poskytnúť ubytovanie sezónnym a príležitostným pracovníkom a títo sa sústreďovali v blízkych osadách a dedinách. Mnohokrát jedna obec čeľade boli blízki príbuzní, z čoho vzniklo maďarské slovo család = rodina. Čeľadníci tvorili skupinu obyvateľov zaobstarávajúcich služby pre kráľovský dvor. Patrili sem: kuchári, pekári, žemliari, cukrári, mlynári, sladovníci, opatrovatelia viníc a vína, práči bielizne, upratovačky, kuriči v izbách a v kúpeli, poslovia, tlmočníci a iní príležitostní brigádnici. Hoci boli ako väčšina vtedajších ľudí osobne neslobodní, lebo boli podriadení niektorému feudálovi, mali oveľa lepšie sociálne a spoločenské postavenie ako nevoľníci či otroci, ktorí nemali žiadne osobné práva. Nežili z poľnohospodárskej výroby, z ktorej by museli platiť feudálnu rentu, ale miesto daní vykonávali vyššie spomenuté služby.
Archeologické nálezy v okolí Čeľadíc siahajú od praveku (doba kamenná, lengyelská kultúra), cez dobu laténsku (Kelti), dobu rímsku, až po včasný stredovek a neskoršie obdobia, vrátane keramiky z 8. storočia a osád s kumánskymi názvami (Kerne, Šigard), čo svedčí o bohatej a dlhej histórii osídlenia regiónu.
Najstarší doklad o existencii Čeľadíc pri Nitre je v listine z r. 1113, kde sa obec uvádza najprv vo forme villa Scala, v inej časti tohto dokumentu ako villa Scalad (obe značia obec Čeľadice). Scala latinsky znamená usporiadať, upratať, alebo Scalad je od slovenského slova sklad.
Čeľadice boli listinou rozdelené medzi majetky Nitrianskeho hradu, a majetky benediktínskeho opátstva sv. Hypolita v Nitre na Zobore, počas osamostatnenia nitrianskeho biskupstva od ostrihomskej diecézy. Deliacim bodom bol dub, ktorý bol u Slovanov posvätný, a pravdepodobne sa nachádzal pri Čeľadickom potoku oproti súčasnému kostolu.
V závere dokumentu sa uvádza, že hranica naprieč Čeľadíc je medzník až pri usadlosti (hniezde), ktoré sa volá Orlie. Určite v nížinnej oblasti, ako sú Čeľadice, orol nehniezdil, takže pomenovanie usadlosti bude odvodené od inej podstaty. V r. 992 až 997 (podľa ďalších zdrojov až do r. 1002) západné Slovensko podliehalo vláde poľského Boleslava I. a jeho znak bola biela orlica. Až do roku 1095 mali Arpádovci matky alebo manželky Poľky. Predpokladám, že poľskí čeľadíni boli ubytovaní v zaniknutom majeri Jasná (st.Ivanyi majer) na východnej strane súčasných Čeľadíc. Jasa (Jasza, Jaśniena) bola vládkyňa svetla a nebies uctievaná najmä v Poľsku. Od jej mena je odvodené slovo jasať t.j. oslavovať, nadšene prejavovať radosť. Jasa je obdobná slovenskej Jarile, či východnej Vesne. Zrejme sa tu na jar vykonávali obrady pri potoku Világoš, čo znamená Jasný po maďarsky. V súčasnosti je tam už len plocha zarastená náletovými drevinami a susedné pole sa nazýva Svetlé.
V južnom cípe chotára bola aj usadlosť Krňa, Kerňa (Kernye, Kerne). V roku 1516 patrili ku Kerni osady Zsigárd (Sygard) a Barín ( súčasný chotár Berín), ktoré v tom čase boli spomínané naposledy. K osade patril aj les Tilalmas, ktorý v súčasnosti patrí do územia obce Dolné Obdokovce.
Keďže pomenovania osád, či chotárov v južnom cípe územia sú po kumánsky : kerne = okruh, šigard = skočná (tam, kde sa skákalo), barín = dvorník, rabona = zajatec, otrok, nebudem tu hľadať obradné miesta Slovanov. Hoci je predpoklad, že pred príchodom turkistických kmeňov tam žili Slovania. Niektorí autori aj odvodzujú názov „Žigárd“ od slovanského slova „žháre“ t.j. výpalnisko. Osada Kerňa bola až do 16. storočia osídlená a údajne tam bol aj palisádový hrad, ktorý pohltil močiar.
Kostol v obci bol postavený v románskom slohu koncom 11. storočia až začiatkom 12. storočia (v 19. stor. bol prestavaný). V tomto období sa kostoly stavali najmä na obradných miestach pôvodných obyvateľov alebo v blízkosti nich. Ako už bolo uvedené, v blízkosti súčasného kostola sa nachádzal posvätný dub.
Obradné miesta Slovanov boli najmä pri prameňoch. Čeľadický potok pramení v chotári Lieskovište. Na starej vojenskej mape je tento chotár nazvaný Laszky rét t.j. Lúka lásky. Keďže tam liesky nerastú, názov Lieskovište je najskôr odvodený od slova Láskovište. Pri niektorých obradoch (jánska noc) slobodná slovanská mládež vykonávala aj láskanie, takže pôvodné pomenovanie vychádza z tejto skutočnosti. Podporuje to aj názov susedného chotára Hanisov (Hans = Ján), kde pravdepodobne vajánske (svätojánske) oslavy vykonávali obyvatelia susednej obce Dolné Obdokovce. V súčasnej dobe je do prameňa vyvedený odvodňovací kanál podložia diaľnice.
Na pozemku Dobrotka pramení potok Világoš v lužnom lesíku, pri ktorom je lúka s poľovníckym posedom, prístupná aj autom.
Na prístupovej ulici k uvedenému miestu je tvárou otočená socha Jána Nepomuckého, ktorého cirkev umiestňovala na miesta konania jánskych osláv letného slnovratu.
Mnoho obradov vykonávali Slovania v hájoch. Ideálnym obradným miestom v Čeľadiciach je miesto jednoducho nazvané Hájik. Je tam plocha chránená zo všetkých strán stromoradím a zo severu je chránená hustým hájikom. Jeho roklinka poskytovala úkryt pred náhlou nepriazňou počasia, prípadne sa dal narýchlo postaviť nad ňou prístrešok z vetiev kríkov a stromov. K tomuto obradnému miestu vedie zo stredu dediny dodnes zachovaná púťová alej.
Ďalším možným obradným miestom v chotári Horné pole je kruhová plocha lemovaná hustými krovinami a v strede so stromami. Nazýva sa Krížnica. Rovnoramenný kríž (prakríž) je znak Perúna. Okolo jeho obradného miesta sa zapaľovali vatry do tvaru kríža.
Na ochranu pred krupobitím sa stavali v šírom poli poveternostné (krupobitné) kríže vyrobené z orecha alebo dubu vysoké až 10m, prípadne ozdobené symbolmi, stuhami a kvetmi. Uvedené vysoké objekty vyvolávali hrotový výboj, zvaný Eliášov oheň. Vzniká vtedy keď búrkový mrak indukuje na zemi elektricky nabité častice. Tie potom často stúpajú nahor cez vysoké predmety, napríklad stromy alebo stožiare. Ak sa tento elektrický tok stretne s časticami prúdiacimi dole z oblakov, do zeme okamžite udrie blesk. Ak tento bleskozvod ochránil pri búrke obec alebo pole pred požiarom, je samozrejmé, že mu obyvatelia určitým spôsobom vzdali vďaku. Takýto kríž bol postavený na najvyššom mieste chotárov, v Čeľadiciach je to chotár Pri kríži. Samozrejme, že kríž bol nahradený cirkevným krížom, ale aspoň sú pri ňom ponechané vysoké stromy.
Zaujímavým objektom na najvyššom mieste vo viniciach je viničný domček so strážnou búdkou na vežičke. Strážca vinohradov, vinohradnícky lesovik, sa nazýval Silván, Silasto alebo Teleba. Číha na zlodejov hrozna. Oslavuje sa počas vinobrania.
Cintorín v obci je umiestnený na pôvodnom slovanskom pohrebisku. Z pôvodných hrobov s drevenými krížmi a bez náhrobných kameňov sa už zachoval len zlomok. Najstaršie kamenné pomníky sú umiestnené na kolektívnom pohrebisku a v uličkách novších hrobov.
Na hraniciach obce boli stavané kríže alebo kaplnky, okolo ktorých sa robil obradný výhon dobytka a obradné obchôdzky obce tzv. bujdičky. Cirkev ich nahradila svojimi symbolmi. Takýto hraničník sa zachoval smerom do Dolných Obdokoviec.
Vedľa Čeľadického potoka je pozemok Konopnice (48.312571, 18.251617), kde sa pestovalo konope, ktoré sa máčalo v potoku a pri tom sa konávali obrady za dobrú úrodu konope.
V súčasnosti sa v obci konajú nasledovné obyčaje: fašiangy, pochovávanie basy, Deň matiek, jesenné oslavy, katarínske hody a vianočné oslavy
Pridaj komentár