Kedysi mali naši predkovia vlastnú kultúru, vieru a spôsob života, ktorý bol hlboko prepojený s prírodou, rodom a tradíciami. Všetko malo svoj význam, nič nebolo náhodné a človek vedel, kam patrí. Postupom času sa však do Európy začali dostávať nové vplyvy… cez obchod, moc a náboženstvo a tie začali tento pôvodný svet meniť. Staré zvyky sa vytrácali, posvätné miesta sa ničili alebo nahrádzali novými symbolmi a tým sa pomaly oslabovalo to, čo držalo ľudí pohromade.
Zmeny neprišli naraz, ale postupne. Menil sa spôsob, akým fungovala spoločnosť, aj to, kto mal skutočnú moc. Spolu s tým sa menili aj peniaze a obchod, a ľudia sa čoraz viac dostávali do systému, ktorému už nerozumeli a ktorý ich držal v závislosti. Popritom sa začal meniť aj pohľad na minulosť …staré poznanie ustupovalo a nahrádzalo ho nové, ktoré už nebolo prepojené s pôvodnými koreňmi.
Ako čas plynul, začali sa stierať aj rozdiely medzi národmi. Menili sa názvy, mizli hranice, zavádzali sa spoločné systémy a spolu s tým sa vytrácala aj jedinečnosť jednotlivých kultúr. Ľudia postupne prestávali vnímať, odkiaľ pochádzajú, a to, čo kedysi tvorilo ich identitu, sa začalo rozplývať.
Dnes to pôsobí tak, akoby sa pomaly strácalo samotné meno, pamäť aj odkaz predkov. Ako keby sa pretrhávalo spojenie s tým, čo tu bolo dávno pred nami. A práve v tom je tá najväčšia obava, že ak sa človek úplne odtrhne od svojich koreňov, stratí aj sám seba.
Pridaj komentár