Nitra Párovce
Osada Párovce sa nepriamo uvádza v listine z roku 1113 ako židovský kopec.
Nachádza sa tu kostolík Štefana kráľa na zaniknutom Koceľovom námestí.
Archeologické nálezy pri kostolíku Štefana Kráľa svedčia o súvislom osídlení Pároviec od 8. storočia. Historické Párovce sa tiahli až po dnešné sídlisko Klokočina (Párovský cintorín), za ním pokračujú Párovské háje. Za riekou Nitra na sever sú Párovské lúky – Parucza. Keďže Slovania mali posvätné háje, slovanským božstvom bol Perún zvaný aj Parom, myslím si, že pôvodne Párovské háje sa volali Paromské háje, Párovské lúky sa volali Paromské lúky a Párovce sa volali Paromce.
Poznámka: Párovce sa nachádzajú aj v Lehote pri Nitre, Močenku a Piešťanoch.
Ulica Palánok je bývalá hranica medzi Nitrou a Párovcami. Párovce boli pôvodne kráľovským majetkom Nitrianskeho hradu.
Kostolík v podhradskej osade postavili zrejme niekedy koncom 11. storočia. Išlo o kamennú stavbu v podobe súčasného jednolodia a polvalcovej apsidy. V západnej časti lode sa nachádzala murovaná empora (asi šlo o dodatočnú dostavbu), na ktorú až v novoveku nadviazala vstavaná vežička. Po viacerých útokoch bol kostol takmer zničený. Archeologický a reštaurátorský výskum odhalil viacero stavebných fáz kostola a odkryl aj priľahlé pohrebisko, ktoré sa datuje do 10. – 11. storočia Na mieste kostolíka bola identifikovaná staršia stavba, ktorú na základe použitej stavebnej technológie blízkej veľkomoravskému staviteľstvu možno datovať už do 10. storočia. Z pôvodnej stavby sa zachovali len základy.
Kostolík sa nachádzal v oblasti, kde sa na prelome 9. a 10. storočia postupne usadila židovská komunita. Keďže pôvodná slovanská viera bola vtedajšej vládnej garnitúre nežiaduca, zrejme sa starí Slovania včlenili medzi židovskú komunitu usadenú v Párovciach, aby ich obrady neboli nápadné a poburujúce. Keď sa Metod dostal do nemilosti Svätopluka, je predpoklad, že sloviensku liturgiu mohol vykonávať len v kráľovskom kostolíku v Párovciach uprostred nekatolíckej komunity. Kostolík bol opatrený byzantským dvojkrížom (48.312015, 18.081973). Zrejme bol Metod aj v tomto kostolíku pochovaný.
Zvláštne postavenie tohto kostolíka je aj v tom, že za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý z obľubou ničil cirkevné majetky, v r. 1301 dal kostolík v Párovciach opraviť a pomenoval ho Kostol sv. Ondreja na počesť práve zomretého posledného kráľa z rodu Arpádovcov. Pre svoje územie v tomto roku Matúš Čák Trenčiansky vytvoril vlajku, na ktorej bol súčasný znak Slovenska: trojvŕšie s dvojitým krížom. Z vyššie uvedených skutočnosti možno dedukovať, že kostolík v Párovciach slúžil dlho ako miesto pre pôvodné slovanské obrady.
Slovania robili pri vodných zdrojoch a na lúkach rôzne sezónne obrady. Na sever za riekou Nitra sa nachádzajú Párovské lúky, kde boli studne, v súčasnej dobe sú to oficiálne vodné zdroje a hydrocentrála. Na Párovských lúkach sa nachádzalo aj jazierko, preteká tam potok Jelšina, vzniknutý z pôvodného koryta potoka Dobrotka po jeho regulácii. Potok Jelšina sa vlieva do potoka Dobrotka, pôvodne sa vlieval priamo do rieky Nitra v Mlynárciach. Sihoť pred reguláciou rieky Nitra bola na Párovských lúkach.
Na lúkach je zriadený športový a oddychový areál Nábrežie za hydrocentrálou.
Pridaj komentár