Nitra Dražovce
Obec Dražovce je mestská časť Nitry nachádzajúca sa pod vrchom Zobor. Obec sa spomína od roku 1113 ako Drasei v Zoborskej listine, v listine z r.1366 ako osada Drasi, neskôr dedina Diraž. Je to významná archeologická lokalita: sú tu nálezy z paleolitu gravettienska kultúra, eneolitu – bádenská kultúra, neolitu (sídlisko), neskorej bronzovej doby (žiarové hroby), halštatskej doby (hradiskový val), veľkomoravskej doby (slovanské sídlisko, hradisko a kostrové hroby) a poveľkomoravskej doby (pohrebisko z 11.-15. storočia).
Ďalšie pomenovania obce: nem. Trasou, vel. Daras, maď. Darázs, Darázsi, Dražowce, Drazsovce,
Názov obce Dražovce je odvodené od staroslovanského slova draga – draža – drahá. Takže Drasei znamená osada „drahej“.
V obci je ulica s názvom Pri Perinovej studni. Možno predpokladať, že pôvodné pomenovanie bolo Perúnova studňa. Do dnešnej doby sa studňa zachovala.
V tesnej blízkosti studne sa nachádzajú zachované mohutné piliere pri obmurovaní susedného pozemku, ktoré mohli slúžiť ako obradové miesto.
Na skalnatom kopci nad Dražovcami stojí kostol Michala archanjela. Prvý kostol však stál na tomto mieste už v polovici 11. storočia, ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Pri výskume nárožia kostola boli objavené zvyšky malty, ktorá by mohla byť z 9. storočia. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovovitý tvar. Dlažba kostolíka bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo schodmi. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Dnešnú podobu dostal chrám v 13. storočí, kedy bola vybudovaná jeho veža. V okolí kostola bolo objavené pohrebisko. Pochovávalo sa tu od 11. do 17. storočia. Stavba stojí v areáli sčasti zničeného slovanského opevneného hradiska, ktoré využilo ešte praveké valy.
Keďže s určitosťou možno povedať, že pohrebné miesta boli u starých Slovanov obradnými miestami, predpokladám, že aj pohrebisko v susedstve súčasného kostolíka bolo obradným miestom starých Slovanov. Pôvodná stavba bola polozemnica, teda zapustená do zeme s prístreškom, ktorá mohla slúžiť pre účastníkov obradov na uchýlenie sa pred nepriazňou počasia, prípadne aj slúžiť ako obradné miesto. Po cirkevnej christianizácii bola stavba prebudovaná na kostolík.
Neďaleko kostolíka sa nachádzajú dve jaskyne, ktoré mohli tiež slúžiť ako obradné miesta.
Pohanskí Maďari pod vedením vodcu Vatu vyvolali povstanie v lete roku 1046 proti zavádzaniu cirkevnej viery, ničili všetko, čo malo kresťanský ráz a vraždili kresťanských biskupov. Ponechali len kostol v Kostoľanoch pod Tríbečom a Dražovciach. Pohanské povstanie zopakovali aj v r. 1061. Z uvedeného vyplýva, že kostolík v Dražovciach v tej dobe neslúžil pre vykonávanie cirkevných obradov, ale vykonávali sa v ňom pôvodné slovanské obrady.
Prameň potoka Jelšina sa nazýval Ferkov kút(48.335625, 18.046682) , v súčasnej dobe už neexistuje, je už pod priemyselným parkom. Mlyn bol na konci súčasnej ul. Pri Dobrotke.
Na križovatke Topoľčianska ul. x Belopotockého ul. je socha Jána Nepomuckého. Cirkev umiestňovala túto sochu na miesta konania jánskych osláv letného slnovratu, ktoré sa konali pri mostoch cez potok. Touto križovatkou preteká bezmenný sezónny potok, koryto ktorého vedie ku potoku Dobrotka .
Na území obce je vrch Plieška (48.355282, 18.081129). Je to vrch s holým (plešatým) temenom. Na takýchto vrchoch vykonávali Slovania niektoré obrady. Medzi vrchom Plieška a vrchom Dobrotka je sedlo pod Plieškou, kde je dosiaľ zachované duchovné obradné miesto. Využíva sa aj v súčasnosti ako zastavenie extrémnej krížovej cesty.
Baroheď (Panská hora, zvaná aj Svinský vrch) v súčasnosti je viničná hora. Pred vstupom na vinice nie je socha Urbanka ale je tam socha matky s dieťaťom. Vo vinohradoch medzi vrchom Baroheď a Zobor sa nachádza socha Urbanka, ktorého Slovania prebrali do svojho obradového kalendára.
Križovatka na súčasných uliciach Topoľčianska, Ščasného a Zoborská bola hranica obce. Na hraniciach obce boli osádzané hraničné kríže – hraničníky – okolo ktorých sa robili obradné obchôdzky obce a obradný výhon dobytka.
Trojchotár Dražovce – Čakajovce – Jelšovce je označený krížom. Na trojchotároch sa konávali poľovnícke obrady a riešili sa územné spory.
Pridaj komentár