Obec Bádice leží na severozápadnom úpätí Tribečského pohoria. Obec je vzdialená od Nitry asi 15 km.
Územie obce susedí s obcami Lefantovce, Výčapy Opatovce, Žirany a Podhorany. Určitú dobu boli Bádice súčasťou obce Podhorany.
Obec je písomne nepriamo doložená už v r. 1233, priamo až v r. 1291. V roku 1664 bola obec poplatná Turkom.
Na východe obce je les Dubina a Cerový les a dva vrchy: Plieška a Tarište. Tarište sa na starej mape nazýva Bližka, môže to však byť fonetický prepis vedľajšieho vrchu Plieška.
V starých listinách a mapách sa obec Bádice nazýva Beéd alebo Béd či Beadice.
Béd znamená po starogermánsky bojovník.
V Bádiciach a na Tarišti boli hradiská, ktoré sú jasne vyznačené na vojenskej mape z r.1889. Hradisko v Bádiciach je štvorcového tvaru na súčasnom chotári Heče, kde aj v súčasnosti je pozemok odlesnený. Pomenovanie Heče vychádza z maďarského hecse, čo je ľudové pomenovanie šípkového kra, takže to mohla byť ohrada jurtového stanoviska starých Maďarov obohnaná šípkovými kríkmi. Na vrchu Tarište je typické oválne slovanské hradisko.
Ak vychádzam z historických súvislostí, v 11. storočí bolo silné proticirkevné hnutie zo strany maďarských aj slovenských starovercov. Povstanie bolo koncom 11. storočia potlačené a predpokladám, že bojovníci za starú vieru sa opevnili v obci Bádice, preto ich nazývali Beéd. Začiatkom 13. storočia bol vpád Tatárov na Slovensko, ktorí napádali najmä cirkevné majetky, takže cirkev bola zaneprázdnená inými starosťami, ako sa venovať maďarským a slovenským starovercom. Koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia bojoval proti cirkvi Matúš Čák Trenčiansky, k ďalšiemu plieneniu cirkevných majetkov došlo v 15.storočí husitmi na Slovensku. V rokoch 1526-1699 sa veľká časť Uhorska a teda aj južného Slovenska ocitla pod osmanskou nadvládou.
Ako hovorí staré slovenské príslovie:“ Pod sviečkou najväčšia tma býva“, v uvedenom období územie obce Bádice bolo asi mimo hlavného politického diania, hoci bolo v priamom susedstve Nitrianskeho územia, a mohlo nerušene rozvíjať pôvodné maďarské a slovenské obrady.
V Bádiciach nebol kostol až do 20. storočia. Na námestí bola kaplnka maďarskej Veľkej Matky vedľa rybníku. Tento priestor mohli využívať ako maďarskí, tak aj slovenskí staroverci k vykonávaniu obradov. V súčasnosti je na tomto mieste novodobá drevená plastika maďarskej Veľkej Matky.
Typické slovanské obrady však boli určite vykonávané v dubovom a cerovom lese Dubina, keďže dubový les Slovania považovali za posvätný. Les je aj dnes popretkávaný viacerými prístupovými chodníkmi na vrchol vrchu Tarište, z čoho vyplýva, že bol často navštevovaný.
Tara, Tarina (Tora, Tarusa) je podľa slovanských starovercov plejádnica, ktorá priniesla so sebou semená posvätných stromov, liečivé rastliny atď., ktoré prišla zasadiť na Zem. Energie Tary pomáhajú ľuďom priaznivo sa rozvíjať a duchovne rásť. Tara chráni duchovný rast človeka pred všetkými druhmi nešťastí. Oslavuje sa 29. marca.
Slovania vykonávali obrady na hroboch alebo v blízkosti pohrebísk. Obrady na hroboch sa vykonávali najmenej 4 krát v roku: na jar (Veľká noc – Dedova piatnica, dedovské raňajky), v lete (Radunica, dedovský obed), na jeseň(Zadušnica, dedovská večera) a v zime (Vianoce, dedovské polnočné jedlo). Vedľa cintorína v Bádiciach je voľné pietne priestranstvo, kde stojí starobylý stĺp s trojramenným krížom nazývaný morový stĺp. Nazývajú ho aj kameňák (kőkép) a bol postavený na bývalom pohrebisku. Pribudla k nemu pamätná tabuľa obetí 1. svetovej vojny. Obec Bádice platila Osmanskej ríši dane, takže nebola vyplienená. Trojramenný kríž bol tolerovaný aj Turkami, a tiež nebol zničený. Takýto kríž Slovania používali ako krúpobitný kríž, teda prostriedok na odohnanie krúpobitných mrakov. Pri vzniku krúpového búrkového mraku vznikne na trojramennom kríži Eliášov oheň, t.j. elektricky nabité častice stúpajúce zo zeme po stožiari s trojramenným krížom, ktoré spôsobia rozpad resp. zmenu smeru krúpobitného mraku.
Slovania robili obrady taktiež pri jazierkach a prameňoch. Bádický potok má na území obce 3 pramene. Priamo v obci sú na ulici K vinohradom, na ulici Hlavná 25 a na ulici Pustá.
Zaujímavosťou však je, že nad ramenom prameňa na Hlavnej ul. 25 bol postavený domček, ktorý sa pôvodne využíval na chov noriek, a neskôr zrejme na liečebné účely z pretekajúcej živej vody. V súčasnosti je jazierko na námestí zrušené, avšak pod námestím preteká kanálom živá (pramenistá) voda, ktorá vyžaruje svoje pozitívne účinky na účastníkov obradov na námestí.
V historických štúdiách sa spomína zaniknutá osada Serheň (alebo Sterheň), ktorá sa nachádzala severne od Bádic smerom na Lefantovce (48.405597, 18.138527), v súčasnosti patrí pozemok Serheň do chotára Dolné Lefantovce. Je tam vrch a jazierko Sereh, ktoré malo zrejme liečivé účinky, keďže jeho pomenovanie asi pochádza z maďarského slova szerek = liečivý. V turkménskych slovníkoch sa slovo „serheň“ vyskytuje, pričom označuje veliteľa, hlavu. Okolo uvedeného pozemku vedie cesta zvaná Krížna, ktorá spája Bádice s Dolnými Lefantovcami.
Na sútoku Bádického potoka a potoka Dobrotka je chotár Lazíky. Lazarice, Lazarovanie sú jarné oslavy Lady a Leli v sobotu pred Kvetnou nedeľou. V tento deň sa oslavuje návrat víl a rusaliek zo Zmejkova. Dievčatá, zúčastňujúce sa tancov, spevov a hier, oblečené ako nevesty, sa nazývajú lazarky ( t.j. dievčatá z lazov). Tancuje sa kolovod, ktorý symbolizuje usporiadanie vesmíru. V tento deň si dievčatá uplietli venčeky, ktoré si uchovávali do budúcich lazaríc.
Kráľovničky je obradný dievčí tanec so spevmi z predcirkevných dôb ako súčasť poľnohospodárskeho obradníctva spojeného s magickým zaistením úrody. Dievčatá sú ozdobené zelenými ratolesťami a vencami z kvetín, tancujú okolo svojej rusadlovej kráľovnej, ktorá nakoniec rozdáva mlieko, maslo a syr. Obrad – lazarovanie – sa robí aj v nedeľu po Turiciach. Tancuje sa veľmi rýchly kolovod zvaný bujenec, ktorý sa tancuje dovtedy, kým sa kolo neroztrhne.
Keďže už názov obce poukazuje na bojovníkov, predpokladám, že uvedené obrady sa vykonávali na tomto sútoku.
V Bádiciach sú 3 prícestné hraničné kríže: na križovatke s Nitrianskou cestou, na Krížnej ulici vedúcej do Lefantoviec a na ulici K vinohradom usmerňujúci na prístupový chodník na Tarište. Uvedené kríže slúžili na križovatkách (krížnych cestách) ako orientačné kríže a nie ako kultové, avšak v 20 storočí boli nahradené za cirkevné kríže.
Tak, ako v každej vinohradníckej obci, je aj v Bádiciach kaplnka ochrancu vinohradov na ceste do vinohradov.
Ako novodobé obradné miesto v Bádiciach možno využiť na vrchu Hôrka bývalý lom Pod hôrkou. Na úpätí vrchu Hôrka bola studňa, ktorá je v súčasnosti oficiálny zdroj pitnej vody.
V súčasnosti sa konajú v obci nasledovné obyčaje: fašiangový karneval, novoročné oslavy, vianočné oslavy, vinohradnícke obrady.
Pridaj komentár