Branč
Obec Branč leží na hlavnom cestnom ťahu Nitra – Nové Zámky. Je vzdialená 14 km od Nitry. Susedí s územiami obcí: Ivanka pri Nitre, Mojmírovce, Štefanovičová, Veľký Kýr a Veľký Cetín. Okolo obce preteká rieka Malá Nitra.
K obci patrí Veľká Ves (Nagyfalú) a zaniknutá samota Barža (z maďarčiny ľudové pomenovanie mäty ) po maďarsky Újfalusi puszta.
Z predhistorického obdobia je v obci doložené osídlenie v neolite – sídlisko lengyelskej kultúry, kostrové pohrebiská nitrianskej a úneticko-maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej na polohe Starý majer, sídlisko z mladšej doby bronzovej, laténske z 2. storočia pred n. l. a rímsko-barbarské z konca 1. – 4. storočia n. l., kde sa zistila prítomnosť domácich na kruhu točených nádob a niektorých druhov keramického rímskoprovinciálneho importu a minca Claudia II. Gothica (r. 268-270).
V časti Veľká Ves sa podarilo zachytiť sídlisko kultúry s mladšou lineárnou keramikou produktov z 1. polovice 2. stor. (juhogalská a včasná stredogalská terra sigillata), ktoré sú v tejto oblasti doložené iba na náleziskách ležiacich južne od mikroregiónu mesta Nitra, bližšie k dunajskej hranici. Germánske osady (Kvádske t.j. Chrvátske) v 3.stor. tvorili skupiny jednotlivých usadlostí. Jamy patrili k objektom hospodárskeho účelu. Boli to zásobné jamy, teda objekty na skladovanie poľnohospodárskych plodín či na odkladanie potravín. Exploatačné jamy, ktoré vznikli pri ťažbe hliny, boli často vzájomne pospájané a tvorili celú sústavu jám. V zánikovej fáze sa zásobné i exploatačné jamy stávali odpadovými objektmi.
V polohe Arkuš sa našli hroby s predveľkomoravského horizontu a opevnené stavby, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej. Lokalita „hrádok“ č. parcely 1398/1 na pravom brehu Malej Nitry v polohe Arkuš severne od obce na vyvýšenej piesočnej dune a stredoveký zemný hrádok na parcele č. 1394/6 je národnokultúrna pamiatka.
Prvá písomná zmienka o obci Branč sa datuje do roku 1156, kedy sa nazývala Brencu, z rokov 1241/1297 je písomne doložený názov Berench, neskor pomaďarčené ako Berencs
Pomenovanie obce vychádza zo slovenského slova branci, brančie, brániči (obrancovia). Bola tu predsunutá obrana prístupovej cesty do Nitry z juhu.
Fara sa spomína v roku 1166.
Obec Veľká Ves je písomne doložená z roku 1271 pod názvom Naghfalow.
Zaniknutý zemný vežový hrádok je spomínaný v roku 1241. Bol opevnený priekopami z 12.-15. storočia. Priekopy okolo hrádku boli zasypané niekedy v druhej polovici 15. stor., resp. na začiatku 16. stor. Na základe zistených faktov možno predpokladať, že opevnená osada v Branči-Veľkej Vsi v polohe Arkuš slúžila ako tábor menšej skupiny obyvateľov, najpravdepodobnejšie bratríkov. Zničená bola požiarom. Zemianska obec Arkuš sa spomína naposledy v roku 1611.
V roku 1554 vypálili Branč Turci.
Vo Veľkej Vsi sú chotáre Veľký bereg na pravej strane rieky a Malý bereg na ľavej strane rieky. Bereg znamená po staroslovensky breh. Miesta pri vode podľa slovanskej mytológie strážia beregyne, rusalky žijúce pri vysokých brehoch riek.
Rusky beregiť znamená aj vystríhať, chrániť, dávať pozor, takže pomenovanie beregyne znamená aj ochrankyne, strážnych anjelov. Vyťahujú deti z vody, ak do nej spadli. Beregyne sa oslavujú na januárový spln. Všeobecné obradné miesta Slovania nazývali „bereg“.
V okolí Branču bolo hojne vody. Na konci obce bol rybník, z neho ústil kanál do veľkej rieky Nitra. V strede dediny v cípe súčasnej Kuruckej ulice tiež bolo jazierko aj vo Veľkej Vsi pri cintoríne bolo jazierko, ktoré vznikli v jamách po vyťažení hliny.
Medzi Veľkou Vsou a Brančom, vedľa športového areálu sú Jazerné lúky. Na východnej hranici chotára je jazierko, ku ktorému vedie z obce dosiaľ chodník chránený stromoradím. Jazierko je aj hneď za obcou, kedysi tam bolo väčšie jazero.
Na severnej hranici chotára susedí obec s dvoma novodobými vodnými plochami – štrkovisko Gergelová a štrkovisko Veľký Cetín. Pri jazerách sa konávali oslavy rusaliek – Rusálie. Medzi súčasnými vodnými plochami sa vyskytuje poloha Topoľové. Rusadlová kráľovná sa nazývala Topola. Takže možno predpokladať, že v týchto miestach sa konávali oslavy Rusálií.
Na Jazerných lúkach je dnes skládka odpadu, oproti nej bol mlyn (Mlynský rad 32), ktorý úplne spustol. Pri mlynskej hati sa vykonávali obrady na upokojenie vodníkov. V súčasnosti je bývalý mlyn prebudovaný na moderný rodinný dom.
Studne a pramene sú ďalšie miesta, pri ktorých Slovania robili obrady.
Chotáre Kyselka a Vlčia studňa boli v meandri pôvodného koryta Malej Nitry, plochu vlastní cirkev, takže tam môžeme s určitosťou predpokladať obradné miesta.
V súčasnej dobe po prameni Kyselka zostala len remízka v poli so starými stromami. Je bez vody, zrejme sa stratila po regulácii toku rieky Nitra.
V chotári Vlčia studňa je v poli studnička, ktorá slúži ako napájadlo pre poľnú zver. Vedie k nej cesta chránená udržiavanou alejou. 10 dní do Mitry (26. októbra), 12 dní od Vianoc, prípadne 6 dní do Troch kráľov sa nazývajú vlčie noci či vlčie dni. V týchto obdobiach sa robí obrad „zašívanie vlčích úst“ tak, že červenou niťou sa zašívajú čierne handry. Sprievod s „vlkom“ (ženy si obliekli „vlkov“ ,obyčajne vlnenú deku) odniesol zašité handry na miesto, kde sa zdržiavali vlci. Verilo sa, že po vykonaní obradu vlci nezaútočia na ich dobytok. Alej k Vlčej studni chránila sprievod pred ostrým vetrom, resp. slúžila ako vetrolam pred tvorením závejov.
V dolných vinohradoch na Brančskom vrchu bola studňa. Dnes už nie sú po nej žiadne stopy, pretože bola zasypaná.
Vo vinohradoch na Brančskom vrchu postavili súčasníci na najvyššom mieste pamätník Cyrila a Metoda pri veľkej lipe, pri ktorej sa zrejme konávali obrady. Takže miesto si zachovalo duchovný charakter, hoci dnes sa tam robia obrady pod patronátom cirkvi ako i pri novodobej soche Urbanka na ceste do vinohradov.
Prícestné kríže:
V strede obce Veľká Ves na križovatke je kaplnka s krížom, pôvodne bola drevená. Cesta od nej smeruje na cintorín. Predpokladám, že tam bol prícestný orientačný kríž, podľa mapy z 18. storočia však bol umiestnený na ceste do vinohradov.
Na ulici Staničná 34 je cirkevný kríž z 19. stor. Pôvodne tam bol koniec obce smerom do chotára a kríž je zachytený už na mape z 18. Storočia.
Za obcou Branč smerom k Novým Zámkom je prícestný kríž na pasienkoch, tiež nahradený cirkevným krížom. Okolo krížov na konci obce Slovania obradne vyháňali dobytok na pašu.
Hraničná kaplnka je aj medzi obcou Branč a Ivanka pri Nitre.
V súčasnosti sa vykonávajú v obci nasledovné obyčaje: vianočné a novoročné obrady, Deň matiek, hodové slávnosti, karneval a ples
Pridaj komentár