Kultúra ako brána k činu: Prečo mlčíme, keď nám kradnú Dušu?
Ak chceme pochopiť, čo sa dnes s nami deje – s naším národom a s našou kultúrou – je nevyhnutné uvedomovať si veci v súvislostiach. Myslíte si, že KULTÚRA je návšteva divadla v drahom obleku alebo zaprášený exponát v múzeu, kde vám sprievodca prednáša „povolenú pravdu“, teda lož? Myslíte si, že kultúra je to, čo nám ponúkajú masové sprostredkovatele, od kostolov počnúc, cez divadlá až po vysielanie v televízii a rozhlase? Dozvedeli ste sa v takzvaných médiách niečo významné o sebe a o svojej skutočnej, pôvodnej kultúre?
Podľa Bukvice, nášho pôvodného písma, je slovo KULTÚRA (К-У-Л-Ь-Т-У-Р-А) hlbokou šifrou:
K (Kako): Systém, objem, modelovanie skutočnosti.
U (Uk): Prúd, volanie, učenie, ktoré nás spája s predkami.
L (Ľudia): Bytosti obdarené dušou.
T (Tverdo): Pevnosť, potvrdenie, ukotvenie v hmote.
R (Rieci): Reč, kmitavý tok vedomia.
A (Az): Človek-Boh, vedomý počiatok.
Kultúra je teda sústava upevňovania poznania v ľuďoch cez prúd reči a vedomostí smerom k ich pôvodnému počiatku. Je to uctievanie svetla RA. To, čo dnes vidíme, je však pravý opak – je to programové pestovanie temnoty, falošného sebaurčenia, prázdnoty a bezduchosti.
Kliešte, ktoré sa zatvárajú: Cudzie vplyvy a štátna „povolená pravda“
Naša pôvodná slovienska kultúra sa dnes ocitla v zovretí dvoch ramien jedných klieští.
Z jednej strany sú to cudzie vplyvy, nájomní agenti v podobe neziskových skupín, ktorí pod rúškom „pokroku“ vnášajú do nášho priestoru rozklad. Bez vysvetlenia súvislostí útočia na tie najcitlivejšie oblasti života: rodinu, výchovu a prirodzenosť tela. To, čo nazývajú „výberom pohlavia“ alebo novým pohľadom na manželstvo, je v skutočnosti útok na prirodzený poriadok a vnútornú stabilitu národa. Sú to parazitické programy napojené na štátnu podporu, ktoré majú za úlohu jediné – vymazať našu jedinečnosť a nahradiť ju šedým, ovládateľným priemerom. Je až kruté, že sa tak deje za naše vlastné peniaze.
Z druhej strany tlačí štát, ktorý nám už stáročia dovoľuje vidieť len „povolenú pravdu“. A znova za naše peniaze. Ukazuje sa vám zmysel takejto činnosti? Tento dej pretvárania našej pôvodnej tváre začal už dávno:
Cirkevný prevrat a nánosy cudzincov: To, čo nám podávajú ako príchod vzdelanosti v podobe Cyrila a Metoda, bolo v skutočnosti orezanie našej pôvodnej bohatej Bukvice. Bol to duchovný prevrat, ktorý nás mal odstrihnúť od priameho napojenia na posvätnosť našej zeme, našich predkov a našej vlastnej vnútornej sily.
Úpravy jazyka: Každé „vylepšenie“ nášho jazyka bolo ďalším stupňom utajenia jeho skutočného významu. Náš Jazyk je šifra života, je to najstarší prameň. Slovienčina nie je odvodená – ona je ZDROJ. Preto bola kodifikácia nášho jazyka na jednu podobu „univerzity“ gramatiky a poriadku usporiadania našich slov významným uzemnením ducha nášho národa. Niekedy sme rozprávali inak a bolo to nebezpečné.
Mazanie dejín: Maďarizácia, germanizácia a dnešná americká cesta sú len rôzne masky toho istého útlaku. Cieľom je, aby sme zabudli, že sme kolískou všetkého, že žijeme na pôde, ktorú naši predkovia vnímali ako posvätnú.
Kde sú naši skutoční tvorcovia?
Ak chceme našu kultúru naozaj zachrániť, musíme najprv vedieť, kde sú naši skutoční tvorcovia. Kde sú naši herci a umelci, ktorí by mali strážiť náš pôvod? Odpoveď je trpká. Mnohí sa stali tvárami oných cudzích záujmov. Kričia o ohrození kultúry a vskutku majú pravdu – naša kultúra je v najhoršom stave, v akom kedy bola. Ale je v ňom aj kvôli nim. Stali sa nástrojmi rozkladu, pričom o našej skutočnej, prastarej slovienskej kultúre nevedia nič.
Kde je priestor pre naše pôvodné piesne, pre našu ľudovú tvorivosť, ktorá bola v skutočnosti vedomou prácou s živou? Kde je oslava prírody, životodarného slnka, kde sú básne pre naše srdcia, pre našich predkov aj naše deti? „Strýko Donald farmu mal“, to asi nebude. Prečo sa na školách mlčí o tom, že sme najstarší národ? Pretože vedomý Slovien, ktorý pozná svoju silu „Č“ ako počiatočný symbol slova Človek a vie, že jeho domov je Zem, s ktorou je zrastený, a Slovo je brána či priechod (P) k svetlu a poznaniu – takýto Slovien je neovládateľný.
Od Rodiny k… čomu?
Kedysi bola našou najvyššou hodnotou Rodina. Rodina ako pevný bod, kde sa odovzdávala šifra života a čistá ľudská sila z pokolenia na pokolenie. Rodina bola svätyňou, v ktorej rástli vedomí muži a ženy.
Dnes bola táto hodnota rozbitá a nahradená niečím iným. Pozrite sa okolo seba, do svojho vnútra, do svojich domovov a úprimne si odpovedzte na jedinú otázku, od ktorej závisí naše prežitie:
Aká je naša súčasná najvyššia hodnota? Čomu v skutočnosti obetujete svoj čas, svoju silu a svoje sny?
Naša kultúra neumiera na nedostatok peňazí. Umiera na stratu PAMÄTE a na to, že sme dovolili, aby náš vnútorný čin ovládli cudzí správcovia. Ak sa však vrátime k nášmu Jazyku ako k šifre, ak začneme opäť vnímať svet cez naše pôvodné obrazy, zistíme, že to „NIČ“, ktoré nám tu po našej kultúre zdanlivo zostalo, je v skutočnosti východiskový stav pre nový, mohutný ČIN.
Slovenská kultúra nie je v múzeu. Je v nás. Stačí ju prestať dusiť cudzími nánosmi a dovoliť jej opäť žiariť v jej rýdzej podobe.
Pridaj komentár