Bol som na Velestúre
Keď som prvýkrát vystúpil na Velestúr, pomyselné tajomno, ktorým toto miesto opriadli poviedky spisovateľov a hádky dejepiscov, sa rozplynulo jediným jednoduchým pohľadom. Človek, ktorý sa pozerá očami oslobodenými od nanútených programov, totiž nepotrebuje nápisy, aby uvidel skutočnosť. Tá sa mu odhalí priamo v tvári samotnej matičky Zeme.
Krajina pastvín, rodobožie a kód TÚRa
Dnešné husté lesy Kremnických vrchov sú len novodobým nánosom. Že tu stromy rástli odjakživa, je takpovediac nepravda. Celý tento lesný porast bol vysadený len nedávno, o čom jasne hovoria nielen dobové záznamy, ale aj samotný, zjavný vek stromov, ktoré nepresahujú 80 rokov. V časoch, keď krajinu tvaroval skutočný život našich predkov, boli tieto hory holé. Boli to šíre, prehľadné hole a pasienky. Prežitie rodov záviselo od stád dobytka – a pohyb s ním cez horské chrbty vyžadoval úplný nadhľad, držanie priestoru a života vo vlastných rukách.
V tejto otvorenej krajine hral kľúčovú úlohu samotný tvar zeme. Hlavným smerovníkom a ochranným bodom celého pohoria bola mohutná skala, ktorá svojím prirodzeným výzorom pripomínala TÚRA – pradávneho divokého býka, stelesnenie nadprirodzenej sily, ochrany a pevnosti.
Tento obraz má oveľa hlbšie korene, ktoré siahaky k našej pôvodnej kultúre a rodobožiu. Samotný boh Veles – strážca zemskej miazgy, vedomia a hojnosti – nesie vo svojom znaku práve podobu túra. Naši predkovia prirodzene spájali dôležité miesta v krajine s našimi božstvami a predkami. Podobne ako sa dodnes zachovali názvy spomínajúce Perúna, Ladu, Maru, aj Velestúr bol zasvätený tejto veľkej sile. Nejedná sa o túru ku Velesovej skale, ale o podobizeň túra, býka, ktorá je tak veľká, že môže patriť iba Velesovi.
Veľa takýchto názvov a miest sa však nezachovalo. Cirkev sa po uskutočnenom úskočnom prevrate ujala cieľavedomého a bezohľadného ničenia všetkého nášho pôvodného, aby preťala korene nášho vedomia. A v tomto mazaní pamäti pokračuje dodnes – teraz cez vládnuce zložky či cez ruku falošných vedcov a akademikov, ktorí skutočný význam krajiny schovávajú za vymyslené teórie.
Kód túra je však dodnes nezmazateľne vpísaný do celej okolitej zeme. Jazyk nepustí:
Turiec – kraj, kde miazga života tiekla pod kopytami stád.
Turany, Turček, Turová – pevné body na zemi, ktoré jasne hovoria, komu a čomu tento priestor patril.
Strážca bezpečného prechodu
Velestúr, Veľký Túr, skala-býk na najvyššom, kľúčovom bode slúžila ako skutočný maják. Keď sa hnali obrovské stáda z jednej kotliny do druhej, táto križovatka bola miestom, kde sa rozhodovalo o bytí a nebytí.
Kto stál na Velestúre, ten mal prehľad. Videl široko-ďaleko. Vedel, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo, kde je bezpečný prechod a ako previesť to najcennejšie, čo rod mal, na druhú stranu bez ujmy. Na celej tej holej pláni stálo len niekoľko starých, majestátnych stromov. Tieto osamotené chlapiny s mohutnými korunami nebránili vo výhľade, no poskytovali jedinú, o to vzácnejšiu ochranu pred páliacim slnkom či náhlou búrkou.
Písmo na skale je druhoradé. Skutočným významom Velestúru bolo riadenie priestoru, nadhľad a zabezpečenie cesty pre život. Je to priama ukážka toho, ako naši predkovia neboli obeťami svojej krajiny, ale vedomými tvorcami svojej skutočnosti. Ak sa ti to, čo píšem, nezdá a na Velestúre si nebol, choď, presvedč sa sám. Ak si tam bol a nič si si nevšimol, choď ešte raz.
edo
Bol som na Velestúre
3 min čítanie
Zdieľať článok
Napísal/a
Ďalšie články
-
Klaus Barbie: Satan v tele človeka
V Nemecku, v Bad Gadelsbergu sa 25.októbra 1913 narodil jeden z najbrutálnejších vrahov druhej svetovej vojny. Bol ním Klaus Barbie,…
3 min čítanie
-
Duchovnosť alebo otroctvo? Keď sa obetovanie vlastnej sily vydáva za pokoru
Všimli ste si, aký zvláštny obraz dvojitého metra sa pred nami odhaľuje? Človek, ktorý na sebe pracuje, posilňuje svojho ducha,…
1 min čítanie
-
Pátranie po pôvodných obradných miestach Slovanov: Hrnčiarovce
Hrnčiarovce, Nitrianske Obec sa nachádza na severovýchodnom okraji Nitry na juhovýchodnom svahu Zobora. Obec hraničí s územiami obcí: Zobor (mesto…
7 min čítanie
Komentáre
-
Poprosím Vás – Veles má zvierací obraz Vlka, nie tura, Tura má Krišeň !
-
Veles sa nazýva aj Skotibog, Skotybog, skotí boh (čes. skot = tur či rožný dobytok). Takže má niečo spoločné aj s Turom. Okrem iného Veles učil ľudí chovať dobytok. Pri spodobení na býka sa nazýva aj Bykovič, či Korovič. V hindskej mytológii sa ochranca kráv nazýva Govinda, (Gopala) , čo znamená kravské srdce ( od toho zrejme naše slovo hovädo, hovädzí), čo prešlo niekde aj ako keltské pomenovanie Velesa ako Gvidon, či Goviamard. Posvätným zvieraťom Velesa je medveď a ochranným symbolom skotieho boha je medvedia laba, zvaná aj pečať Velesa. Kozmologicky je totožný so zverokruhovým znamením Býk. Jeho obradná maska na fašiangy je Dedo Turoň. Za práskania bičov ide za ním sprievod oblečený v kožuchoch obrátených naruby, s pluhom a obradne preorie sneh a zaseje zrno na dvoroch hospodárov, aby sa jar neoneskorila. Ak padne na zem preberajú ho pálenkou tzv. ocucanie Turoňa. Obrazne je aj mesiac: sedí na svojom húpacom kresle pri Zorničke a pasie božie ovečky (hviezdy v noci, oblaky cez deň). Zo slovného spojenia volosij pastier – volcij pastir vzniklo pomenovanie pre Velesa: volčji pastir t.j. vlčí pastier. Keďže je zažitá viera, že vlci vyjú na mesiac, pomenovanie Velesa (mesiaca) ako ich pastiera, je logické. Preto sa spája aj so zobrazením vlka. V tomto prípade ho nazývalii biely vlk, vlk – oblak a v určitých ruských legendách volk – samoglot ( vlk samohlt). Ďalšie podrobnosti nájdete na https://slovanskadusa.sk/wp-content/uploads/2022/02/V.pdf pod heslom Veles.
Historicky:
Vananidra, Vanagod ( Freyr) t.j. Vannius, z rodu Tudra (Tura?), bol kráľ vo Vanniovom kráľovstve (regnum Vannianum) na území dnešného Slovenska v 1. storočí nášho letopočtu. Po nemecky ho zapisujú Vagnofft. Označujú ho ako kráľa Kvádov ( C(r)vatov). Je možné, že je totožný s Velesom.
Poznámka: Crvati (anglosasky zapísané Kvadi, keďže nevedeia vysloviť „r“) sú Chorváti. Územie Vanniovho kráľovstva nazývali aj Biele Chorváty, dodnes zostalo pomenovanie Biele Karpaty. -
Add. Kryšeň
Krychen, poľ. Kryszeń, Krzeszeń
zverokruhové znamenie strelec vo Svarogovom kole (23. novembra až 21. decembra). Ako stelesnené božstvo mal s Radugou (Radou) dcéru Urjanu a bol, ochrancom starej múdrosti. Dal ľuďom knihy Véd (poznatkov). Je spojovacím článkom medzi svetom javi a pravi. V niektorých mýtoch sa nazýva aj junák.
Podľa významu je to stelesnená nebeská klenba, nebeský krov, nebeská krytina.
Kryšeň je ročný kolobeh podľa Novoletia, začína novom mesiaca pred splnom v jarnej rovnodennosti » Nový rok. Tento ročný cyklus nazývajú aj koleda Mlada Kryšňa. Pozostáva zo ženských personifikovaných ročných období: Živa (jar) – Kúpala/Lada (leto) – Zlatogorka/Ďunďa (jeseň) – Morena (zima).
-
-
Veles sa nazýva aj Skotibog, Skotybog, skotí boh (čes. skot = tur či rožný dobytok). Takže má niečo spoločné aj s Turom. Okrem iného Veles učil ľudí chovať dobytok. Pri spodobení na býka sa nazýva aj Bykovič, či Korovič. V hindskej mytológii sa ochranca kráv nazýva Govinda, (Gopala) , čo znamená kravské srdce ( od toho zrejme naše slovo hovädo, hovädzí), čo prešlo niekde aj ako keltské pomenovanie Velesa ako Gvidon, či Goviamard. Posvätným zvieraťom Velesa je medveď a ochranným symbolom skotieho boha je medvedia laba, zvaná aj pečať Velesa. Kozmologicky je totožný so zverokruhovým znamením Býk. Jeho obradná maska na fašiangy je Dedo Turoň. Za práskania bičov ide za ním sprievod oblečený v kožuchoch obrátených naruby, s pluhom a obradne preorie sneh a zaseje zrno na dvoroch hospodárov, aby sa jar neoneskorila. Ak padne na zem preberajú ho pálenkou tzv. ocucanie Turoňa. Obrazne je aj mesiac: sedí na svojom húpacom kresle pri Zorničke a pasie božie ovečky (hviezdy v noci, oblaky cez deň). Zo slovného spojenia volosij pastier – volcij pastir vzniklo pomenovanie pre Velesa: volčji pastir t.j. vlčí pastier. Keďže je zažitá viera, že vlci vyjú na mesiac, pomenovanie Velesa (mesiaca) ako ich pastiera, je logické. Preto sa spája aj so zobrazením vlka. V tomto prípade ho nazývalii biely vlk, vlk – oblak a v určitých ruských legendách volk – samoglot ( vlk samohlt). Ďalšie podrobnosti nájdete na https://slovanskadusa.sk/wp-content/uploads/2022/02/V.pdf pod heslom Veles.
Historicky:
Vananidra, Vanagod ( Freyr) t.j. Vannius, z rodu Tudra (Tura?), bol kráľ vo Vanniovom kráľovstve (regnum Vannianum) na území dnešného Slovenska v 1. storočí nášho letopočtu. Po nemecky ho zapisujú Vagnofft. Označujú ho ako kráľa Kvádov ( C(r)vatov). Je možné, že je totožný s Velesom.
Poznámka: Crvati (anglosasky zapísané Kvadi, keďže nevedeia vysloviť „r“) sú Chorváti. Územie Vanniovho kráľovstva nazývali aj Biele Chorváty, dodnes zostalo pomenovanie Biele Karpaty.
Pridaj komentár