Báb
Územie obce Báb (maďarsky Kis Baáb a Nagy Baáb) sa nachádza v západnej časti okresu 19 km od Nitry. Chotár obce hraničí s obcami Rumanová, Veľké Zálužie, Jarok, Hájske (okres Šaľa), Pata a Pusté Sady (okres Galanta).
K obci Báb patrí Alexandrov dvor (Sándorov dvor, Starý dvor) zvaný aj Juhásňa (Pastiereň), Gejzov (Nový) dvor a Elemérov dvor (Pálenica). K obci patrili aj Rumanová a Pusté Sady.
Obec vznikla v r. 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu.
V priebehu histórie mali časti obce nasledovné pomenovania:
Veľký Báb: Bab (1156), Terra Baab, villa que eciam Baab vocatur (1268), Obaab (1365), Welký Báb(1908), maďarsky Nagybáb.
Malý Báb: Wybaab(1365), Malý Báb(1808), maďarsky Kisbab.
Názov obce Báb pochádza buď zo slovenského slova baba = stará žena, alebo od strukoviny bôb, keďže v obci bola tradícia pestovať strukoviny ako bôb, fazuľa, hrach, cícer, slovenec (hrachor). Zo slovenského slova bôb prešlo do maďarčiny slovo bab znamenajúce bôb aj fazuľu.
Najstaršie archeologické nálezy dokazujú osídlenie na území obce z predhistorického obdobia: praveké sídlisko, sídlisko čačianskej kultúry z mladšej doby bronzovej, pohrebisko lužickej kultúry z mladšej a neskorej doby bronzovej. Na území obce Báb na polohe Stará hora bolo zistené sídlisko zo staršej doby bronzovej, pri mlyne sídlisko zo strednej doby bronzovej (čakanská kultúra), hroby z mladšej doby železnej (laténska doba), žiarové pohrebisko z mladšej doby rímskej. V čase rímskej doby územie Slovenska obsadil kmeň Kvádov (Chrvatov), ktorých kráľ Vánius na Považí vystaval pevné hrady a jeho obranná pevnôstka bola na hranici susednej obce Veľké Zálužie. Po r. 451 sa začali na tomto území prejavovať novodobí Slovania. Územie Bábu bolo na rozhraní Avarského kaganátu a Samovej ríše, avšak prítomnosť Avarov nebola zaregistrovaná, územie už vtedy bolo osídlené slovienskými kmeňmi, k čomu navádza už meno Báb, ktorého pomenovanie je slovanského pôvodu. A tak je takmer isté, že Báb je jednou z veľmi starých osád, ktoré vznikli pri dôležitej spojovacej ceste vedúcej z Trnavy cez Šintavu do Nitry.
Z obdobia stredoveku je evidované sídlisko z 10. – 11.stor. Historicky sa obec Veľký Báb spomína prvýkrát v roku 1156, kde sa uvádza Bab – Bolosloi t.j. Báb Boleslavov, zrejme podľa poľského kráľa Boleslava Chrabrého, ktorému určitú dobu podliehalo územie súčasného južného Slovenska. Uvádza sa už ako farnosť a majetok úradníka nitrianskeho hradu, v r. 1268 patrila obec nitrianskemu hradu. Malý Báb sa prvýkrát spomína v roku 1365. Je dôvodné predpokladať, že už od obdobia 12.storočia v obci existuje kostol, ktorý sa spomína v roku 1559 a v roku 1755 ako malý nevyhovujúci chrám určený na zrútenie.
V r. 1106 spustošili obec križiacke vojská z Nemecka a Francúzska pod vedením Folkmára. To isté vykonali nemecké vojská v r. 1108. Rok na to (1109) vojská českého kráľa Svätopluka obkľúčili Nitru. Keď ju nemohli dobyť, vojsko spustošilo celé okolie, teda aj územie obce Báb. Máme zachovanú písomnú správu, že v r. 1132-7 už bol v Bábe farárom Peter plebánus. V roku 1241 spustošili nájazdy Tatárov stovky dedín medzi nimi aj Báb, ktorého pôvodné obyvateľstvo vyvraždili a obec vypálili. Z písomných záznamov sa dozvedáme, že až do roku 1268 bola obec neobývaná. V oblasti dnešnej obce sa začali usadzovať nemeckí kolonisti. Nakoniec v r. 1285 spustošili tento kraj Kumáni.
Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud nazýval červení mnísi. Podľa vizitácie fary z r. 1713 oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe okolo r. 1190. Kráľ Imrich potvrdil v roku 1198 všetky ich výsady.
Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia vystavili v Bábe kláštor, keďže prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1156. Obyvateľstvo Bábu bolo slovenské.
Starí Slovania robili obrady pri prameňoch, studniach a iných vodných plochách.
Neodmysliteľnou súčasťou obce od pradávna je Bábsky potok. Zo Zagardskej kotliny tečie cez ujlacký háj potok Zagárd, a k nemu z pravej strany už v dedine sa pripája potôčik z Tekenuša nad domom č. 380 (Tekenuš je odvodené od slova Teknö = koryto), ďalší bezmenný prameň je pri dome č.373, kde je aj zachované obradné miesto.
Pri trvalom potoku Telek je obradné miesto na ulici Za humnami, pri dome č. 590 (Telek znamená fliačik- kúsok zeme), pomenovanie potôčika je podľa polohy, z ktorej vyteká. Potok sa vlieva do potoka Zagárd. Na starobylosť miesta poukazujú zachovaný kmeň a pníky starých vŕb.
Na rozhraní chotárov Veľkého a Malého Bábu sa vlieva potok Zagárd do Bábskeho potoka, tečúceho cez Rumanovú zo Sasinkova. Takto spojené pretekajú Malým Bábom, Bočinou cez Krivý mlyn do chotára Paty. Pred južným okrajom obce sa doň vlieva bezmenný potok prameniaci pri dome č. 132. V súčasnosti je do jeho koryta zaústený odvodňovací kanál dažďovej vody.
Čiže obyvatelia obce mali v blízkosti svojho domu vždy nejaké obradné miesto. Najzaujímavejším obradným miestom je prameň Studienka na južnom okraji obce Malý Báb.
Krivý mlyn
Na mape z 18. storočia na južnom okraji Malého Bábu pri malom jazierku je vyznačený vodný mlyn v zlome Bábskeho potoku. Na západnom okraji územia obce je na Bábskom potoku vyznačený druhý vodný mlyn pri súčasnom moste cez potok za vodnou nádržou. Je pomenovaný ako Krivý mlyn. Dnes sú z neho viditeľné len zbytky mlynárskej hate. Slovania vykonávali pri mlynoch viaceré sezónne obrady. Za Krivým mlynom vedľa potoka po patanský chotár, teraz poniže priehrady, sú výdatné pramene od upravenia toku potoka. Chotár Gát-Podgát je pod hrádzou nádrže, odvodené od slova Gát, čo znamená hať, hrádza.
Nad mlynom a nádržou je poloha Proti dubu, na starej mape sú zaznačené na nej 3 stromy (duby). Keďže dub je posvätným stromom Slovanov, je vysoko pravdepodobné, že obrady sa vykonávali na tomto mieste.
Na troch miestach v chotári ešte v roku 1930 boli teplé pramene a to pri Bábskom potoku za humnami. Voda nezamŕzala ani v priestore Studničky pri výmoli. Juhozápadná časť obce je geotermálne územie. V hĺbke 1km dosahuje voda teplotu cca. 40-50°C, v hĺbke 2km cca. 80-90°C.
V rámci územia obce Báb sa nachádza niekoľko miestnych vodných zdrojov – ide o artézske studne využívané na zásobovanie obce a jej miestnych častí vodou v časti Veľký Báb, Dolný (Gejzov) majer ( nemecky Neuer Stall) a Alexandrov dvor. Z Veľkého Bábu smerom k Veľkému Zálužiu po pôvodnej ceste za mostom cez potok Zagard na hranici Bábskeho lesa bola studňa, na Koniarskom kopci Nad Bočinou bola tiež studňa.
Na chotári Panské, na juh od Alexandrovho dvora, sa v r. 1935 pri oraní prepadla zem, predpokladá sa, že to bola stará studňa.
V časti od konca Šomodi cez Krivý mlyn po Patu boli močariská až asi do r.1923. Močariská mali však i druhú tvár okrem blata a divého vtáctva. Boli domovom svetlonosov (svetielok). Tieto úkazy boli prevažne Pod Bočinou, málo sa objavovali v časti dedín. Jediný jav v suchej časti obce bol hneď v prvom svahu Hájikov v susedstve starého cintorína, kde často horiace plyny tak silno blčali, že vyvolávali až hukot. Keďže sa verilo, že tam, kde sú svetielka je poklad, alebo sa zlato vysušuje, niektorí smelší chlapi tam začali kopať. No zrazu sa v zemi ozval silný hukot. Stačili ešte povyskakovať, keď v zápätí ohne z puklín začali šibať. Podľa slovanskej mytológie svetlonos vznikol z duše lakomca alebo zlodeja pozemkov, ktorá nemá v hrobe kľud a blúdi po svete.
Slovania stavali kríže na hraniciach obcí, okolo ktorých sa robil obradný výhon dobytka a obradné obchôdzky chotárov. Neskôr boli tieto kríže nahradené cirkevnými krížmi. Takýto kríž sa nachádza na rozhraní chotárov Rumanová a Báb
Nad Hofierskymi roľami je pamätná tabuľa – pútnický bod. Nachádza sa na križovatke (poľných) ciest Alekšince – Báb, Veľké Zálužie – Rišňovce. Zrejme bol orientačným bodom pre vandrovníkov (pútnikov), až sa z neho stal obradný pútnický bod.
Pred vstupom na nový cintorín vo Veľkom Bábe je slovenský znak, avšak starý cintorín bol oproti cez cestu, západne od súčasného. Cintorín spaľovania mŕtvol bol tu už v dobe bronzovej. Po opustení tohto spôsobu pochovávania miesto ostalo i naďalej pohrebiskom-cintorínom, z čoho vyplýva, že toto územie bolo stále obývané.
V obci Malý Báb je dominantou objekt kostola a cintorín. Západne od cintorína za miestnou komunikáciou sa nachádza neudržiavaná plocha starého cintorína s výsadbou mladých smrekov, jeho časť je husto zarastená náletovými drevinami. Nachádzajú sa tu aj pozostatky starých náhrobných pomníkov. Slovania vykonávali obrady na pohrebiskách najmenej 4x ročne: jarná Dedova piatnica, letná Radunica, jesenná Zadušnica a vianočná Dedovica.
Najvyššie miesto v obci je Bagohedi, nesprávne prepísané na Bakó hegy (Bakov vrch), čo znamená Katov vŕšok, avšak obec nemala hrdelné právo. V čase, keď Báb patril nitrianskemu hradu, jeho panstvo malo rozsiahle právomoci, vrátane hrdelného práva – nie však ako mestské, ale zemepanské hrdelné právo. Skôr je možné, že v obci bol pred kostolom pranier ako šibenica na vŕšku.
Pojem Bagó používali maďari pre cudzinca, ktorý má úplne iné zvyky a obyčaje, čo sa veľmi dobre hodí na templárov. Bagohedi je vlastne roklina obkolesená lesným porastom. Jeho okraj je súčasne najvyšším miestom na okolí s veľmi dobrým rozhľadom na všetky svetové strany. Určite ho využívali templári ako rozhľadňu a roklinu mohli využívať ako úkryt. Odtiaľto mohli hĺbiť podzemné katakomby, ktoré sú pod celým vŕškom. Dnes už nevidno nejaké stopy, pretože roklina je čiastočne zavozená stavebným odpadom. Keďže templári nepodliehali cirkevnému ani svetskému súdu, nie je vylúčené, že tu mali svoje popravisko.
Najvyššie miesto určite pred príchodom templárov Slovania využívali ako obradné miesto.
Od kostola na západ asi 100 metrov začínala podzemná chodba, ktorá mala pokračovať smerom na kalváriu k prvému domu, kde sa nachádzala i nápadná priehlbina. Druhá chodba z miesta mníchov (Bagóhedi?) mala ísť svahom až na koniec Šomodi. Predpokladané miesto jej ukončenia je dom na juhovýchode obce, kde pri kopaní základov v r.1920 bola objavená chodba. Na jej bočných stenách sa nachádzali vyryté tvary krížov. Údajne ju zhotovili templári. V r. 1397 bol u nás celkom zrušený rád templárov.
Podzemné chodby (katakomby) slúžili aj na schovávanie sa obyvateľov pred nájazdníkmi.
Dnes katakomby využíva miestny vinohradník ako vínne pivnice.
V chotári Konopnice (48.309489, 17.882104) sa pestovalo konope. Slovania robili obrady za ochranu a úrodnosť konopných polí. Je to deň 23. máj, ktorý je vhodný na siatie konope a na fašiangy (maslenicu) sa robí oslava formou hry zvanej Konopliarica.
Lesy boli využívané tiež ako obradné miesta.
V obci je mohutný masív vegetácie: Bábsky les (48.305431, 17.889425), ktorý je národná rezervácia, na jeho okraji sú vinohrady. Bábsky park (48.305431, 17.889425) je historický park na ploche 5 ha pri secesnom kaštieli, založený vo voľnokrajinárskom štýle v 2. polovici 19. storočia.
Šiašpart (48.307240, 17.882515) je lesík na juhovýchode obce. Pomenovanie šiašpart bude zo sikulského csi alebo si = žihľava, teda je to Žihľavový vŕšok.
Šomoď bol les na juhozápade obce. Jeho pomenovanie vychádza zo slovenského šumieť, dnes je to už pozemok bez stromov. Somodyfa znamená staromaďarsky ovocný strom.
Nedeliteľnou súčasťou obce je vinohradníctvo. Báb má tvar podkovy v strede ktorej sú vinohrady. Plochy s vinicami sa nazývajú Malobábska hora, Stará hora, Prostredná hora a Novosady. Bartov háj sú tiež aj vinohrady.
Vchody do podzemných miestností (pivníc) hajlochov sú svedkami uvedeného. Vo Veľkom Bábe sa tieto nachádzajú ešte aj v súčasnosti, hoci nepoužívané, pred obcou vedľa cesty z Alexandrovho dvora a na bývalej poľnej ceste z Veľkého Bábu do Veľkého Zálužia za mostom cez potôčik Tekenuš. Mnohé sa už prevalili. Najviac takýchto prevalenín sa objavilo v rokoch 1930-35 na Bagohedi na polohe Za vinohradmi, ktoré majitelia polí zahádzali. Niektoré hajlochy boli ešte v r. 1930 v dobrom stave a boli i udržované, lebo slúžili aj k bývaniu chudobnejších rodín. V minulosti mohli slúžiť po prekrytí prútenou zástenou aj ako úkryt pred dobyvateľmi.
Ako v každej vinohradníckej obci, aj v Bábe sa konali obrady za dobrú úrodu a zdravé víno pri soche Urbanka. Slovania prevzali Urbanka do svojho duchovného sveta ako vínneho dedka. Súčasní vinohradníci si však vytvorili novodobé obradné miesto na strane Veľkého Bábu pod dubom.
V obci sa v súčasnosti konajú slovanské vianočné a veľkonočné obrady, fašiangové sprievody, novoročné vinšovačky, stavanie májov a majáles, rozlúčka s letom, v minulosti driapačky, priadky, vyšívačky, obradný prvý výhon zvierat, svadby , jarmoky.
Pridaj komentár