Hosťová
Obec Hosťová (maď. Nyitrageszte; Geszte; nem. Gesste, poslovenčené Gesť) leží na juhozápade Slovenskej republiky, asi 12 km od Nitry. Patrí medzi menšie obce.
Obec Hosťová susedí s územím obcí: Čeľadice, Dolné Obdokovce, Pohranice a Kolíňany.
K obci patrí samota Hanisovo.
Guesta latinsky znamená hostia, takto nazývali prisťahovalcov.
Územie Hosťovej bolo obývané už v najstarších dobách, čoho dôkazom sú nálezy z novšej doby kamennej, z doby železnej pozdĺž horného toku Hosťovského potoka, z čias rímskej doby a sťahovania národov. Našli sa aj pozostatky usadlosti z 9.-10. storočia v lokalite Hanisovo vedľa cesty, ktorá viedla pomedzím obcí Pohranice, Hosťová a Dolné Obdokovce až do Čeladíc.
Najstaršia zmienka o obci je z roku 1232 (Guesta), keď bola osadou kráľovských rybárov. Neskôr bola vedená pod názvom Geszte alebo Gesť. Od roku 1948 je vedená pod názvom Hosťová.
V r. 1644 dedinu vypálili Turci.
Pri prameňoch a potokoch vykonávali Slovania v priebehu roka viaceré obrady, najznámejšie sú jarné čistenie studničiek (prameňov).
Stredom obce preteká Hosťovský potok, pramení v severozápadnej časti obce.
Prameň je tiež na polohe Hanisovo a je na ňom urobená aj studnička.
Pomenovanie Hanisovo je odvodené od mena Hans = Ján. Hanisovo je najvyššie miesto v okolí. Na najvyššom mieste stoja stromy a v súčasnosti je tam vykrývač. Tu sa pravdepodobne vykonávali vajánske (svätojánske) oslavy a využívali ho aj obyvatelia susedných obcí (Čeľadice, Dolné Obdokovce). Podporuje to aj názov susedného pozemku Pod Cermi na juhu chotára, keďže cerový les bol posvätným lesom Slovanov.
Vajanské oslavy sa vykonávajú pálením svätojánskych vatier. Vatry sa pália aj pred prvým májom, po postavení máju. Je to oslava slovenskej Devy. Tiež sa vatra páli v septembri pri ukončení leta, čo je oslava jesennej rovnodennosti. Je to vlastne oslava ohňa – Svarožiča, súčasne je to aj zahájenie vykurovacieho obdobia, spojené s vyčistením komína. Jedná sa teda aj o prvé zapálenie ohňa v krboch slúžiacich na vykurovanie.
K vajanským oslavám neodmysliteľne patrilo aj kúpanie sa a hostina. Toto mohla poskytnúť samota Hanisovo, kde je jazierko a aj do súčasnosti sa zachovala koliba, no je už nefunkčná.
Pozdĺž hranice chotára ako zo strany Dolných Obdokoviec, tak aj zo strany Čeľadíc, sú okrem hraničných stĺpikov vysadené aj remízky. Slovania robili obrady na ochranu hraníc chotára na oslavné dni v marci, júli a septembri tak, že sa pomaly obchádzal majetok po hraničnej línii chotára so snopom, vencom alebo s figurínou z povriesiel, ktoré nakoniec spálili.
Na hlavnej križovatke v obci je verejná studňa, kríž s vysokými stromami okolo, potok a park, čo poukazuje jednoznačne na hlavné obradné miesto obce. Park bol nedávno doplnený o pamätný drevený stĺp.
Zaujímavosťou obce je skutočnosť, že ručná studňa pri niektorých obytných domoch sa nachádza pred domom. Toto je vhodný predpoklad vykonávania dedinských polievačiek na veľkonočný pondelok, mládenci mali zaručený prístup k vode. Oblievačky ( polievačky, kúpačky, kúpalné slávnosti) je obradné polievanie ľudí vodou za účelom magickej očisty, udržania fyzickej sviežosti, zbavenia sa chorôb, upevnenia zdravia sebe i zvieratám. Oblievačky sa nevykonávali len na Veľkú noc, ale oblievali sa žnica, oráč, pastier a statok, keď sa na jar prvý krát vrátili z paše; paholok, slúžka, vojak, učeň pri nástupe služby, parobkovia po postavení májov.
Dodnes sa oblievačky zachovali najmä na Veľkú noc pri nástupe jari.
Slovania na križovatky umiestňovali orientačné kríže, aby bola jednoduchšia orientácia najmä v noci. Ak boli veľmi vzdialené od obce, bol pri nich aj jednoduchý prístrešok chrániaci vandrovníka pred nepriazňou počasia. Cirkev tieto prístrešky nahradila kaplnkami. Na križovatke medzi Hosťovou a Pohranicami je takáto kaplnka na krížnych cestách. Je vyznačená už na mape z r. 1783.
Hroby boli u všetkých Slovanov obradným miestom. V obci sa zachoval na cintoríne starý drevený kresťanský kríž. Je predpoklad, že týmto krížom bol nahradený starý slovanský kríž a náhrobky, na ktorých neboli kríže boli z cintorínu odstránené.
Ako každá obec, v ktorej boli vinohrady, vykonávala obrady na ochranu vinohradov pred chorobami, ľadovcom a za dobrú úrodu. Taktiež sa vykonávali oberačkové slávnosti ako poďakovanie za úrodu. Slovania prevzali do svojho obradového kalendáru cirkevného Urbanka, ako ochrancu vinohradov, takže aj vo vinohradoch v Hosťovej stojí jeho socha.
V obci sa začal tradičný chov športových koní na miestnom ranči. Vykonáva sa tu výcvik koní a poriadajú dostihy. Každý chovateľ koní má svojho „škriatka“, ktorý chráni kone pred chorobami a splašením a má sviatok 5. marca. Oslavy sa robia už od pondelku a nazývajú sa Todorov týždeň. Usporadúvajú sa dostihy, strihaním sa upravujú koňom chvosty a hrivy.
V súčasnosti sa konajú v obci obrady: na ochranu vinohradov (Urbanko), Deň detí, stavanie mája s táborákom, Deň matiek, vianočné trhy, rozlúčka s letom (kúpalnice), oberačkové slávnosti.
Pridaj komentár