Golianovo
Golianovo leží juhovýchodne vo vzdialenosti asi 10 km od Nitry v údolí potoka Kadaň, ktorý sa kedysi nazýval Ďarmotský potok. Obec hraničí s územiami obcí Dolné Obdokovce, Babindol, Klasov, Veľký Lapáš, Veľké Janíkovce (Nitra), Čechynce, Malý Cetín, Veľký Cetín a Paňa.
Najstaršie dosiaľ nájdené archeologické nálezy sa zaraďujú do obdobia želiezovskej kultúry. V obci bolo odkryté neolitické sídlisko, v ktorom je nálezisko trojitého rondelu, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Pri stavbe rybníka boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku. Na území obce bola nájdená keltská strieborná minca z 3. až 2. stor.p.n.l.
Svedectvom o ďalšom osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu a rímske mince zo 4.stor pri ceste k starému ihrisku. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín.
V areáli bývalej pieskovej jamy sa našli mince z čias Belu I. (r. 1060). Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1232 ako aliud Gurmoth. Nízky počet nálezov dokazuje, že chotár obce nebol osídlovaný nepretržito, pôvodná dedina bola zrejme v 13. stor. vydrancovaná Tatármi. V roku 1271 sa lokalita obce spomína v súvislosti s existenciou fary, v roku 1773 sa nazýva už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty. V roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo na počesť generála Jána Goliana.
K obci patria zaniknuté osady Tichý dvor (Csendes major), majer Betlehem, samota Pereš (Nyáraperes), Kozia pusta (Kecsker puszta), samota Haidu a Dolný mlyn (Alsó Malom puszta), ktorý bol zatopený pri vybudovaní Golianovského rybníka.
Pomenovanie obce Gurmot bude odvodené od slova „hrmot“, keďže vŕšok v obci sa volá Pereše. V tomto prípade pomenovanie Pereše vychádza zo staroslovanského slova „pere“ t.j. bije, udiera, hrmoce. Pereše teda znamená „hrmotné“ resp. hromové vŕšky. Takže v chotári obce sú hrmotné vrchy Pereše a Tichá dolina.
Neskôr bol názov obce pomaďarčený na Gyarmat, čo znamená osada a podľa susednej obce Lapáš, dostal názov obce prívlastok Lapášske. Mnohí autori vysvetľujú pôvod pomenovania obce Gyarmat od maďarského kmeňu Jurmati. Jurmati bol však baškirský kmeň, ktorý nemá priame spojenie s Maďarmi.
Poznámka: Na Slovensku sa vyskytovalo viacero obcí s názvom Ďarmoty (Gyarmat) celkove v Uhorsku ich bolo asi 15 a sú tak rozptýlené po celej krajine, že nie je dôvod ich pomenovanie odvodzovať od nejakého bývalého rodu, keď „gyarmat“ jednoznačne znamená po maďarsky osada.
V obci Golianovo sú pozostatky jediného trojitého rondelu objaveného na Slovensku. Je to priestor s kruhovými priekopami oddelený s niekoľkými vstupmi od okolia. Rondely zrejme slúžili na viacero účelov. Golianovský rondel, pochádzajúci z lengyelskej kultúry, je datovaný do 5. tisícročia pred n. l. Nenašiel sa súvis, ktorý by zodpovedal orientovaniu podľa nebeských telies, takže sotva bol primárne budovaný na astronomické pozorovanie. Tiež nebol postavený na obranné účely, lebo má až 6 vchodov. Zostáva len mytologická, obradová funkcia spojená s trhovníctvom, čo potvrdzuje aj neskoršie pomenovanie Betlehem. Rondel zrejme používali aj Kelti, Germáni a Slovania a jeho funkcia sa mohla v priebehu času meniť. Nie je však vylúčené, že by rondel neskôr slúžil na uctievanie božstiev týchto etník a kultúr, čo by mohlo mať vplyv aj na staroslovanskú mytológiu. Keďže miesto výskytu rondelu je pomenované ako Betlehem, poukazuje na skutočnosť, že rondel bol viditeľný aj počas zavádzania kresťanstva na našom území. Do súčasnosti sa zachovala remízka pred rondelom.
Miestny chotár na juhovýchode sa nazýva Jatka, čo znamená miesto, kde sa zabíja dobytok. Na uvedenom mieste bol prameň, potok a prístupová alej k nemu viedla zo Starého dvoru. Zabíjačka je udalosť, pri ktorej dôjde k zabitiu (porážke) doma chovaných prasiat svojpomocne a spracovaniu získaného mäsa do domácich zásob pred nadchádzajúcou zimou. Okrem tejto samozásobiteľskej úlohy je nepriamym zmyslom zabíjačky aj jej spoločenský presah, keďže v dobe zabíjačky sa k členom domácnosti pripája aj širšie príbuzenstvo, susedia a pod., vykonávajúci pomocné práce. Po zabíjačke sa tradične rozdeľuje výslužka pre všetkých, ktorí pri zabíjačke pomáhali, ale tiež pre susedov a príbuzných. Počas zabíjačky sa veští z vnútorností zvieraťa. Vyrábajú sa aj mäsové výrobky, najmä trvanlivé: klobásy, jaternice a tlačenka. Všeobecne sa zabíjačky konali tesne pred Vianocami a pred Novým rokom. K predvianočnému času v Golianove vždy patrili aj zabíjačky a v obci sa konáva tradičná obecná zabíjačka.
Konopnice je plocha, na ktorej sa pestovalo konope. Ochrancovia konopných polí sa nazývajú konopielka a konopeľnik. Ich deň je 23. máj, ktorý bol vhodný na siatie konope. Na fašiangy (maslenicu) sa robí oslava Konopielky formou hry zvanej Konopliarica. V súčasnosti je tam včeláreň.
V každej obci, ktorá pestovala hrozno, sa robili obrady za dobrú úrodu vo viniciach. Slovania prebrali do svojho obradového kalendára Urbanka ako ochrancu vinohradov. Takže aj v Golianove je vo viniciach socha Urbanka. Obrady sa vykonávajú pod patronátom cirkvi.
Pred obcou a za obcou Slovania umiestňovali orientačné kríže, na ktorých bol symbol obce. Tieto kríže slúžili aj ako obradné kríže pri výhone dobytku. Cirkev ich nahradila cirkevnými krížmi alebo kaplnkami. Kamenný prícestný kríž za obcou pri ceste smerom na Vráble s kamenným korpusom je údajne z roku 1791 ale je už zakreslený na mape z r. 1783. Vedie k nemu ulica Na Priehone, čo potvrdzuje, že sa používal ako obradný kríž pri výhone dobytku. Sú okolo neho zasadené dva stromy, takže miesto slúžilo aj ako ochrana polí pred bleskami.
Na konci obce smerom na Paňu, pri súčasnej ceste k vodnej nádrži bol prícestný kríž nahradený kaplnkou.
Potok Kadaň, nazývaný aj Ďarmocký potok, má v obci prítoky: Tichý potok, Betlehemský potok a Veskejský kanál, ktoré aj pramenia na území obce. Slovania robili obrady pri prameňoch. Veskejský kanál pramení v chotári Jatka, kde sa konali aj zabíjačky. V súčasnosti voda vyviera až za sútokom s vodou z prameňa pod klasovským vrchom Pereš.
Betlehemský potok pramenil pod golianovským vrchom Pereše. Zo Starého dvora k Perešom a k Jatke je dosiaľ zachovaná alejová cesta, aj keď už slabo priechodná. Prameň Betlehemského potoka pri Starom dvore je už vyschnutý. Po Starom dvore zostala už len remízka v poli.
Hrom (hrmot) je stelesnenie prírodných síl: hromu blesku a búrky: cvála po oblohe, rúti sa na voze cez mraky, prebodáva oblohu kopijou, leje dážď na matku zem a bičuje ju zlatým bičom (bleskom). Obrazne je hrmenie zvuk, vznikajúci pri prelomení mreží neba, aby sa uvoľnil dážď. Deň Hromu je vo štvrtok pred sviatkom Ducha. Ako Hromonosec sa pripomína 10. júla; 23. týždeň lunárneho kalendára sa nazýva Hromový. Ženský princíp Hromu je Molonija. V obci bola aj pusta Dolný Mlyn. Mlyn bol na ústí Betlehemského potoka do Ďarmockého potoka. Bol zaplavený novodobou vodnou nádržou.
Najvýznamnejším miestom obradov pri prameňoch (studničkách) je Tichý Dvor v Tichej doline, kde sú 4 pramene (studničky) Tichého potoka. Dve studničky sú v súčasnej dobe oficiálne vodné zdroje. Studňa tesne pri dvore je už nefunkčná ale vyteká z nej voda do Tichého potoka. Nad prameňom Tichého potoka je premostenie, na ktorom sa zrejme vykonávali obrady. Obradné jarné čistenie studničiek sa vykonáva do súčasnosti.
K Tichému Dvoru dosiaľ vedie zo severu aj z juhu prístupová cesta chránená alejou. Dvor poskytoval prítomným na obrade ubytovanie, stravovanie aj občerstvenie. Možno predpokladať, že to bolo púťové miesto, aj keď novodobejšie. Budovy sú z 19. storočia.
V strede územia obce na polohe Kopce pod súčasným poľnohospodárskym družstvom je na Tichom potoku jazierko, ktoré sa využívalo a využíva na zavlažovanie okolitých polí. Podľa škvŕn na satelitnej mapy je predpoklad, že tu bolo husté osídlenie. Tu predpokladám len hospodárske využívanie toku.
Od starého cintorína vedie alejová cesta, v súčasnosti už nepriechodná, ku chotáru Lieštiny, kde bolo obradné miesto. Na toto miesto priniesli mŕtveho pred cirkevným pohrebom, aby vykonali slovanský obrad pohrebu. Lieska je drevina zasvätená Perúnovi. Liesková ratolesť sa dávala do rakvy, aby chránila mŕtveho pred zlými silami. Niekde dávali na hruď mŕtveho veniec z lieskových prútov, do stredu ktorého dala rodina za hrsť rodnej zeme. Ak bolo podozrenie, že z mŕtvoly môže byť upír, prepichlo sa mŕtvemu srdce lieskovým kolíkom. Lieskové prúty sa tiež pichali do polí, aby sa zabezpečila dobrá úroda, na Veľkú noc sa obydlia zdobili lieskovými ratolesťami, lieskové prúty sa spaľovali v jánskych ohňoch. Vzhľadom k tomu, že starý cintorín bol aj židovský, je možné, že toto miesto bolo využívané aj na hebrejské pohrebné zvyky, keďže oni na cintoríne nevykonávali obrady.
V súčasnosti je možné využiť ako novodobé obradné miesto Golianovský rybník a rozhľadňu.
Zaujímavosti obce:
Na území Golianova sa nenachádzajú lesné porasty.
Na území obce sa v r. 1424 ťažilo striebro.
Urbárna kniha, ktorá bola zavedená v r. 1767 bola napísaná po slovensky.
Na území Golianova je ložisko zemného plynu s určeným dobývacím priestorom.
V lokalite Močiar a Kozie sa nachádzajú dva termálne vrty, ktoré v súčasnosti sú uzavreté, nevyužívané.
V súčasnosti sa v obci vykonávajú nasledovné obyčaje: obecná zabíjačka, čistenie studničiek, úcta starším, Deň zeme, stavanie mája, uvítanie detí, Mikuláš, fašiangy, vinohradnícke obrady.
Pridaj komentár