Čifáre
maď. Csiffár, Csifár, Alsócsifár
Obec Čifáre sa nachádza 30 kilometrov juhovýchodne od Nitry, 6 km od Vrábeľ a 22 km od Zlatých Moraviec a Levíc.
Ku obci patrí zaniknutý Bošov laz, ktorý sa nachádzal na odbočke z viničnej cesty pri kríži. Spomína sa aj samota Molnaros, ktorá bola vlastne mlynárska usadlosť. Nachádzala sa blízko potoka, pravdepodobne v časti, kde sa v súčasnosti nachádza rybník a za tureckých čias tam bol menší lokálny mlyn. Tiež samotu Malý hon môžeme lokalizovať v smere Čifáre – Pata, tam kde začína les. Ulica, ktorá sem ide, sa nazýva Petín. Osada bola nad sútokom potoka Pata a Telinského potoka.
V rokoch 1976 až 1990 k Čifárom administratívne patrila aj obec Telince.
Hoci osada Pata bola odjakživa formálne priradená do chotára obce Veľký Ďur, patiansku pôdu obrábali obyvatelia Čifár. Ba aj v blízkej minulosti Škola v prírode, zriadená v kaštieli Pata, patrila pod poštu v Čifároch.
Územie obce Čifáre hraničí s obcami Tajná, Telince, Nevidzany, Mochovce (Kalná nad Hronom), Dolný Ďur, Horný Ďur (Veľký Ďur).
Podľa archeologických nálezov tu ľudia žili už v období neolitu, ale archeológovia objavili aj nálezy z rímskeho obdobia a raného slovanského obdobia.
Paleolitické a eneolitické osídlenie v Čifároch dokumentujú archeologické nálezy z polohy Kapustniská (Káposztás), z polohy dolina Bonyha a Stredné siatie – lineárna keramika, ludanická skupina lengyelskej kultúry, badenská kultúra. Na nálezisku z doliny Bonyha sa našlo silexové jadro, v polohe Stredné siatie silexové škrabadlo a na Kapustniskách driapolovitý nástroj pripomínajúci pästný klin zhotovený z miestnej andezitovej suroviny. Náleziská z halštatskej a laténskej doby sú z oblasti Paty. Prítomnosť Keltov je doložená sídliskom v polohe Nad tŕstím a na sútoku Telinského potoka a potoka Pata. V rovnakých polohách bolo zistené osídlenie z doby rímskej, kde treba rátať predovšetkým s kmeňmi Kvádov (Chrvatov) a Markomanov a tiež aj v polohe Túlat. Na neznámom mieste v obci sa predpokladá aj veľké pohrebisko z rímskej doby. Novodobé slovanské osídlenie je doložené sídliskom z 9. až 10. storočia na ľavom brehu Telinského potoka.
Čifáre, maď. Csiffár, sa pôvodne spomínajú ako villa Chefar v r. 1209, Turde v r. 1235. V r. 1263 sa uvádzajú ako Chyphar a ako ich majiteľ Turda (Tvrda ). Pôvod pomenovania obce sa predpokladá od slova „cifrovať“ – pekne sa obliekať. Na začiatku 19. stor. sa po slovensky volala Césáre a maďarsky Csezáre, čo mohlo znamenať cisárske.
V roku 1554 obec Turci vypálili.
Slovania konávali obrady pri vodných zdrojoch. V Čifároch je takýchto miest dostatok.
V najsevernejšej časti chotára bolo viacero prameňov potoka Pod Dobricou, zvaného aj Mochovecký potok, ktorý je v súčasnosti už len sezónny a voda vyviera v jeho pôvodnom koryte až pod vrchom Kalište na pozemku Kapustniská. Pozemok, kde mal potok pramene, sa nazýva Stanovo. Slovania nazývali ako Stánica alebo Stanovo miesto, kde vykonávali obrady na oslavu Svetovida. Miesto je prístupné aj cestou z Nevidzian.
Južne pod pozemkom Stanovo je pozemok Kút, maďarsky Szog t.j. uhol. Pozemok je v tvare trojuholníka, je to lúka vhodná k vykonávaniu obradov pre väčší počet ľudí.
Obec Čifáre obteká Telinský potok z východnej a južnej strany. Na východnej strane v chotári obce priberá sprava už uvedený potok Pod Dobricou (Mochovecký potok) a v mieste bývalej vodnej nádrže Čifáre priberá sprava krátky prítok z oblasti pozemku Kút, zvaný Nádržkový potok. Zľava priberá krátky prítok pod motokrosovou dráhou od samoty Chladnov ( z chotára Veľký Ďur) a krátky sezónny prítok z lokality Staré vinice, v súčasnosti vedený podzemným kanálom. Motokrosovú dráhu možno využiť ako novodobé obradné miesto.
Na južnej strane priberá Telinský potok zľava potok Pata, sprava Hoštársky potok tečúci stredom obce a sezónny Čifársky potok prameniaci za ulicou Za humnami tečúci po hranici obce s Telincami. Na starých mapách po tento sútok sú názvy Čifársky a Telinský potok zamenené.
Hoštársky potok pramenil v roklinke nad ulicou Hoštár. V súčasnosti vyviera voda v koryte potoka nižšie. Na sútoku oboch vetiev Hoštárskeho potoka je voľné miesto na vykonávanie obradov.
Pred potravinovým domom bola obecná kolesová studňa, váhadlová studňa bola na Tuláte. Studnička bola pri dnešnom pohostinstve, už je zasypaná, a tiež bola v časti Kapustniská smerom do Mochoviec.
Mnohé obrady sa konali na najvyšších miestach a vŕškoch.
Vŕšok nad obcou na juhu sa nazýva Túlat. Pomenovanie môže byť odvodené od maďarského slova túladni, čo znamená „vzdať sa“ napr. neuspešného obliehania. Na tomto mieste sú ešte dosiaľ viditeľné obranné valy a o prítomnosti osídlenia svedčí výskyt ovocných stromov.
Na hranici Túlatu, na križovatke do viníc a k Bošovmu lazu, kedysi stál drevený kríž, ktorý bol nahradený súčasným tehlovým krížom.
V severovýchodnej časti sa nachádza vrch Kalište. Na tomto mieste zrejme „kalili“ schopnosti mládencov, ktorí skladali skúšku dospelosti tak, že museli dokázať fyzickú zdatnosť pri prekonávaní strmých úbočí vrchu, drevorubačskú zručnosť a iné zručnosti. Na Slovensku sa zvyky konávajú 21. novembra a volí sa mládežnícky kalitinský kráľ. Sviatok sa nazýva aj parobská noc. Parobok (pareň) znamená mládenec.
Na severnom okraji lesa poblíž motokorosovej dráhy je 15 metrov vysoká vulkanická skala. Po ceste Na skalku sa dostaneme do chráneného areálu Čifárska skala, kde sa nachádza vulkanická pseudokrasová jaskynka v Čifárskej skale, nazývaná aj Jazvečia jaskyňa. Jaskyňa je v nadmorskej výške 185 metrov, je to puklinová jaskyňa so šírkou nepresahujúcou 1 meter a s dĺžkou 12 metrov. Nad samotnou jaskyňou sa nachádza kratšia, neprielezná diera, ktorá azda súvisí so spodnou lokalitou. Pred jaskyňami sa robili obrady súvisiace s podzemným svetom.
Na južnej hranici dubovocerového Čifárskeho hája je vrch Chochol. Po maďarský sa nazýva Forgó, teda víchricový vrch. Na jeho najvyššom mieste je lúčka, na ktorej je v súčasnosti triangulačný bod. Vedie sem z obce alejová cesta, ale je už nepriechodná. Neďaleko v lese bola pastierňa, ktorá mohla účastníkom obradov poskytovať stravu a nápoje. Dubovocerový les bol posvätným lesom Slovanov. Samozrejme patrí cirkvi. Na najvyšších miestach sa robili obrady k ovplyvňovaniu počasia.
Od tejto alejovej cesty pri ceste do Mochoviec na pozemku Veľké Višňové nasmerovával smerník (už je zničený) na poľnú cestu ku Levickej ceste cez pozemok Žingier. Žingier v tekovskom nárečí znamená dieťa (človeka), ktorý robí neplechu (zlotu). Tu je smerovacia výklenková kaplnka zvaná Dreha, znázornená už na mape z r. 1839. Dreha je odvodené od slovenského drienka-drenha-dreha. Kaplnka nasmerováva ku Telinskému potoku cez pozemok Farské na obradné miesto nazvané Berekalja. Slovania všeobecne nazývali obradné miesto názvom Bereg. Keďže cirkev zaberala najmä miesta súvisiace s pôvodnou slovanskou vierou, názov pozemku Farské zdôrazňuje významnosť tohto obradného miesta. Berekalija susedí s dubovocerovým Dolným lesom. Ešte aj v súčasnej dobe je tu nezalesnené miesto zarastené tŕstím. Takže posvätný dubovocerový Čifársky les bol púťovou cestou spojený s posvätným dubovocerovým Dolným lesom.
Na Trojchotári Čifáre – Tajná – Nevidzany sa nachádzal chránený strom Čifárska čerešňa. Severne nad cestou do Mochoviec je pozemok nazvaný Veľké Višňové, ale je už bez višieň. Čerešňa alebo višňa symbolizovala lásku. Mladomanželia sa bozkávali pod kvitnúcou čerešňou, aby ich láska trvala dlho, sviatok sa nazýva Čerešňová zadušnica. V súčasnosti tam už čerešňa nie je, ale obradné miesto je použiteľné.
Polia pod lesom Kalište sa nazývajú Kapustniská, zrejme sa tu pestovala kapusta a určite sa tu robili aj obrady za dobrú úrodu kapusty.
Vstupy do obcí sa označovali krížmi zvanými hraničníky. Na hranici obce smerom do Tekova je hraničník na brehu Telinského (Čifárskeho) potoka na pozemku Pri kríži. Kríž je znázornený už na mape z r. 1783. O kríži je povesť, že kedysi dávno, keď vypukla veľká búrka, ľudia pracujúci na blízkom poli v strachu bežali ku krížu, ale potom išli pod čerešne, ktoré tam kedysi stáli. Do kríža potom udrel blesk.
Okolo hraničných krížov sa robil obradný výhon dobytka.
Ako v každej vinohradníckej obci, aj v Čifároch je na vinohradníckom kopci kaplnka Urbanka, ktorého Slovania prevzali do svojho obradného kalendára ako viničného dedka.
Pri hlavnej ceste na brehu Hoštárskeho potoka sa nachádza socha Jána Nepomuckého, údajne z roku 1774, avšak na starých vojenských mapách nie je vyznačená. Takúto sochu cirkev stavala na miesta jánskych osláv letného slnovratu, tvárou otočenou k miestu konaniu obradov. V súčasnosti je tam predajňa potravín a pohostinstvo. Zaujímavosťou je, že na pilieri sochy je znázornený jánsky oheň a figúry vznášajúce sa nad plameňom.
Na Mochovskej ceste na Hoštári je kaplnka Márie, ktorá je zakreslená už na mape z r. 1783. Pozemok oproti sa nazýva Za hrobmi, takže je predpoklad, že v jej okolí sa nachádzalo pohrebisko (možno to neznáme z rímskej doby). Hoštár je val vyplnený v súčasnej dobe monitorovaným smetiskom.
Pata
maď. Páty puszta, Pothy, Patayi
Pata je majer nachádzajúci sa južne od Čifár. Pomenovanie na najstaršej listine nie je veľmi čitateľné a môže to byť Batonik, Banovik, Patovik a uvádza sa aj Banitik alebo Panitik. Praveké osídlenie tohto územia dokazujú nálezy neďaleko súčasnej horárne zo staršej doby železnej. Takisto je doložené včasnostredoveké a stredoveké osídlenie po oboch stranách cesty vedúcej do horárne Pata. V stredoveku tu stála osada. Najstaršia zachovaná písomná správa o osade Pata pochádza z roku 1295 ako Puch, z r. 1321 ako Poghy, z r. 1325 ako Pog. Počas tureckej okupácie bola neobývaná. Patiansku pôdu obrábali obyvatelia Čifár a platili za ňu Turkom daň. V súčasnosti je tam poľovnícky kaštieľ, umiestnený v prírodnej rezervácii Patianska cerina, ktorý sa využíval ako škola v prírode. Oproti nemu bol vo svahu prameň.
Na rozcestí ku kaštieľu Pata a majeru Pata pri potoku Pata sa pozemok nazýva Pri mlyne. Majerskou dolinou tečie potok, ktorý sa v tomto mieste vlieval do súčasného potoka Pata, zrejme tu bol mlyn a je predpoklad, že aj tu bolo nejaké obradné miesto.
Z jednej strany potoka Pata je chata Čičovka a z druhej strany chata Pata.
Na východnom konci údolia, v ktorom osada Pata ležala, bola studňa obložená kameňmi, s priemerom okolo 1m. V súčasnosti je to už bežná studnička a kamene z obloženia boli použité na spevnenie priľahlej lesnej cesty.
Asi 1,5 kilometra na sever od majeru Pata, na vyvýšenine na prístupovej ceste od bývalej samoty Malý hon bol popísaný Pustý kostol. Našli sa tam úlomky tehál, kameňov a hrudiek malty. Na okolí sa nachádzala veľká plocha kameňov pripomínajúcich náhrobné kamene. Nie je vylúčené, že tu mohlo ísť o kostol s pohrebiskom. Toto miesto však bolo viackrát odlesnené, zrekultivované a znovu zalesnené, takže sa mi ho nepodarilo nájsť.
V súčasnosti sa v obci Čifáre konávajú nasledovné obyčaje: fašiangový karneval, sviatky jesene, Mikuláš, vianočné a veľkonočné zvyky, bubnovačka, Deň detí, juniáles, vinohradnícke a vinárske obyčaje.
Pridaj komentár