Čechynce sú obec vzdialená 8 km od Nitry.
Územie obce Čechynce susedí s obcami Veľké Janíkovce (Nitra), Malý Cetín, Veľký Cetín, Golianovo a Ivanka pri Nitre.
Chotár obce bol na základe doteraz známych archeologických nálezov osídlený v staršej a strednej dobe bronzovej. Obec sa vyvinula zo starého osídlenia.
Najstaršie listiny, v ktorých sa zachoval písomný záznam názvu obce, sú kráľovské listiny Bélu IV., pochádzajúce z 13. storočia. V týchto listinách sa zachovali dve podoby názvu obce: Cheg (1247) resp. Chey (1285). V obci bývali hradní poddaní. V nasledujúcich storočiach sa názov obce obvykle používal v tvare Csehi alebo Csehy. Názov podobný súčasnému slovenskému pomenovaniu sa prvýkrát objavil v roku 1773 ako Cžehincze aj Cžahnicze.
Obec po spojení s Malým Cetínom v rokoch 1960-1990 bola premenovaná na Nitrany a znovu sa osamostatnila v r. 1990.
Poznámka: Na Slovensku je obec Čechy aj v okrese Nové Zámky a v Párovských hájoch bola samota Čehy, už je zaniknutá. V Uhorsku bolo asi 11 obcí nazvaných Csehi, ktorých pomenovanie nemusí súvisieť s českým obyvateľstvom ale môže súvisieť s rozširovaním husitského vierovyznania alebo českým predstaviteľom obce.
Česká prítomnosť v Nitriansku, ktorú spomína Šimon z Kézy a uhorský Anonymus, sa dá vysvetliť nasledovne:
V r. 904 boli Maďari zákerne pobití na hostine bavorského vojvodu. Požiadali Svätopluka II. o pomoc a v r. 907 spoločne zvíťazili nad Bavormi. Keďže Bavorov pozabíjali počas spánku, Svätopluk II. odstúpil z politického života na 7 rokov. Veľká Morava bola rozdelená medzi krakovské a české panstvo. Život na území Veľkej Moravy pokračoval pod miestnymi vládcami. Západnú časť Veľkej Moravy si pripojil vznikajúci štát Čechov. Až do r. 921 spravoval západné Slovensko české knieža Vratislav.
Obsadenie Nitry je v Anonymovej kronike popísané ako oslobodenie Nitry od českej poroby a nepriamo upozorňuje na vojenskú spoluprácu nitrianskych Slovákov a Maďarov. Anonymus totiž prísne rozlišuje Čechov, Slovákov, Moravanov, Panóncov, Bulharov, Rusov a ostatné národnosti.
Knieža Arpád prijal prísahu vernosti od nekresťanov z nitrianskych končín, a aby neškodili jeho verným, ktorí žili v nitrianskych krajoch, pridelil im niektoré obce. Osud to zariadil tak, že bolo potrebné vytrhnúť tunajšie slovenské obyvateľstvo z priameho politického a kultúrneho spoločenstva s inými slovanskými národmi, aby si miestni Slováci, v konfrontácii s cudzími dobyvateľmi, začali uvedomovať a budovať svoju odlišnosť. Takáto vzájomná tolerancia maďarských a slovenských obyvateľov zabezpečila výhodné hospodárske vzťahy medzi novými dobyvateľmi a miestnymi vladykami. Po dobytí (oslobodení) Nitry v r. 924 Maďari v Nitre zriadili vojvodstvo pod vojvodom Üllö, synom Arpáda. Potom staromaďarská skupina začala obsadzovať aj juhozápadné Slovensko spolu s domácimi slovenskými veľmožmi, ktorí sa k nej pridali. Z dejinných udalostí vyplýva, že české služobníctvo bolo vysídlené z Nitry na územie Čechyniec. Toto služobníctvo bolo už po dve generácie vychovávané v kresťanstve, takže v obci Čechynce nenájdeme obradné miesta, ktoré by neboli poznačené kresťanstvom.
V uhorskej latinskej kronike píše kronikár Šimon z Kézy, že ľudia na našom území v tom období neboli ani pohanmi ani kresťanmi. Kňazi si sťažovali, že pri božích službách sa mnohí nevhodne správajú, mrmlú, rušia, rozprávajú si všakovaké príhody. Vraj aj piesne, ktoré sa v nových kostoloch spievajú, nie sú najvhodnejšie.
Z južnej strany obteká obec rieka Nitra, pôvodne v jej koryte tiekol potok Cítenka, ktorý zberal vody z bažín východne od Čechyniec. Pozostatok tohto potoka je ako mŕtve rameno južne medzi obcou Čechynce a Golianovom a ako jazero pri lesíku severozápadne od obce. Severozápadné rameno a lesík sú už nedostupné, lebo ležia na súkromnom pozemku.
Ako novodobé obradné miesto je možné využívať Štrkovisko Čechynce, kde je postavený novodrevný totemový stĺp, prípadne aj kúpanie na vodokrstnice (Troch kráľov). Uvedené kúpanie na vodokrstnice je zachovávané najmä vo východných častiach, ale začína sa praktizovať už aj na západe pod vedením otužilcov –„ľadových medveďov“.
V strede obce je tiež zbytok pôvodného potoka Cítenka, kde sa robili obrady Letnice, Svätojánske oslavy a Kúpalnice a na jeho brehu bol postavený kostol. Pôvodný kostol bol zbúraný a novopostavený po zásahu bleskom tiež zhorel do tla. Kostol potom postavili na súčasnom mieste. Oslava Kúpalníc v posledný augustový týždeň sa zachovala v obci dodnes. Obradné miesto je zachované a veľmi pekne udržiavané ako prírodná záhrada.
V areáli čechynského cintorína pred kostolom sa nachádza stará lipa. Obvod jej kmeňa dosahuje 450 centimetrov a jej vek sa odhaduje na viac ako dvesto rokov. Lipa pochádza ešte z čias Jozefa II., kedy tam stála podľa písomného dokladu. Na druhej strane kostola bol starý dub. Bol to najvyšší rovnokmenný dub na západnom Slovensku. Lipa a dub sú posvätnými stromami Slovanov, takže určite pri nich prebiehali slovanské obrady. Po dube zostal už len peň.
Vinice sú v obci od jej začiatku. Hroznová hora (maď. Szőlőhegy) bola premenovaná na Dávidov vrch. Cirkev prednostne zaberala pozemky, na ktorých sa konávali slovanské obrady. Severná časť pozemku pri viniciach sa nazýva Kapitulské, takže aj tu možno predpokladať obradné miesto. Urbanka prebrali Slovania do svojho obradového kalendáru ako ochrancu viníc, takže aj v čechynských viniciach je socha Urbanka a naproti nej je postavená studňa. V súčasnosti sa tu vykonávajú obrady ohľadom ochrany viníc a pravidelne v marci sa vykonáva degustácia vín s príslušnými oslavami. Okrem viníc tu boli aj rozsiahle ovocné sady na Laze.
Obec mala aj dva vodné a dva lodné mlyny. Stabilné vodné mlyny boli na lome súčasnej Hlavnej ulice . Podľa starej mapy tam bola aj kaplnka. Pri mlynoch Slovania vykonávali viaceré výročné obrady.
Na Vinohradskej ceste sú umiestnené dva tzv. Máriine domčeky, ktoré pôvodne slúžili ako lampáše ukazujúce správnu cestu vinohradníkom, keď šli z viníc, niekedy aj mierne podgurážení. Na križovatke vo viniciach bola na tento účel zriadená kaplnka. Cirkevníci do nich umiestnili obrázky niektorej Márie, a preto sa nazývajú Máriine domčeky.
Slovania označovali prístupové cesty prícestnými krížmi podobne, ako sa v súčasnosti označujú dopravnými smerovými značkami. Prícestné orientačné kríže nazývali hraničníky. Sú na konci obce smerom na Golianovo a na konci Hlavnej ulice smerom na Malý Cetín. Okolo takýchto krížov sa robil obrad prvého výhonu dobytka na pašu a obradné obchôdzky chotára. Cirkev všetky orientačné kríže nahradila cirkevnými krížmi alebo kaplnkami.
Dodnes sa v obci zachováva zvyk stavania májov, čo bola pôvodná oslava slovanskej Devy, ďalej fašiangový karneval, vinohradnícke a vinárske obrady, úcta k starším, Mikuláš a vianočné obrady.
Pridaj komentár