Babindol
Obec Babindol leží v strednej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Babindolského potoka 15 km východne od Nitry smerom na Vráble . Územie obce Babindol susedí s územím obcí Čeľadice, Dolné Obdokovce, Golianovo a Klasov.
Pomenovanie obce je zložené z dvoch slov Babin dol, t.j. Babina dolina resp. Babine údolie.
Obec Babindol leží v priestore, ktorý patrí k najstaršie osídleným oblastiam. Nepochybne už na prelome 5. a 6. storočia sa tu usadili slovanské kmene, ktoré sa po roku 568 dostali pod nadvládu Avarského kaganátu. V tretej štvrtine 8. storočia sa naddunajským Slovanom podarilo skoncovať s avarskou nadvládou. Od polovice 10. storočia sa tu stretávame s prítomnosťou jednoduchého maďarského ľudu, ktorý sa začína usádzať v rovinatých oblastiach juhozápadného Slovenska. Zo skutočnosti, že iba s nepatrnou hláskovou zmenou (Babindal) prevzali evidentne slovanský názov možno dedukovať, že už pred príchodom Maďarov tu existovala staršia slovanská osada.
Prvýkrát sa obec spomína v roku 1271 v súvislosti so sporom vdovy po Kozmovi z Babindolu.
Cez stred obce tečie zo severozápadu na juhovýchod Babindolský potok.
V roku 1398 Forgáchovci z Gýmeša násilne vyrúbali les v Babindole a všetko drevo odviezli do Klasova. Na základe tohto činu bola potom vytvorená Pohraničná oráčina oddeľujúca presne Babindol od Klasova, na hranici obce sa vysadili hrušky. Hoci sa už z pôvodných hrušiek nezachovala ani jedna, tradícia pokračuje vysádzaním mladých hrušiek. Hruška bola u Slovanov ochranný strom a chránil miesto pred bleskami.
Súčasťou Babindolu je aj Slávijovský dvor teraz Babindolský dvor na polohe Starý háj, ktorá je už bez stromov. Na okraji Babindolského dvora (Slávyovského dvora) pramení potok Teplá (Klávsky potok). Slovania konávali obrady najmä v hájoch, pri potokoch, prameňoch a studniach.
Na západe chotára pod vinicami na pozemku Dobor, čo znamená dúbrava, je prameň. V blízkosti je lúka, na ktorej sú pozostatky konštrukcie po nejakom obradnom mieste. Dúbravy boli obradnými hájmi Slovanov.
Ďalší prameň potoka zvaného Malý Klas je na hranici chotára so súčasnými Čeľadicami (predtým Malý Klasov) pri poľnej ceste od kostola do Malých Chyndíc, čo bola bývalá púťová cesta.
Najsevernejší pozemok chotára sa po maďarsky nazýva Tasnok (Tašnok), čo znamená mokraď. Uprostred pozemku je remízka, ktorá zrejme vznikla tým, že tam bola mokraď a pri orbe ju obchádzali, aby nezapadli. V súčasnosti je už remízka suchá. Predpokladám, že to bolo obradné miesto pre Matku vlhkú zem.
Na juhovýchode intravilánu je studňa, ktorá sa nazývala Pod divým gaštanom. V súčasnosti je stále funkčná, len gaštan tam už nie je.
Medzi sútokom Babindolského potoka a potoka Malý Klas je pozemok Konopnisko, kde sa určite vykonávali obrady za dobrú úrodu konope.
Baba je ženský princíp slovanských duchovných postáv : Perúnova baba (Perinbaba) alebo Zlatá Baba (Ďunďa). Slovo baba znamená matka, darca života. Keďže Slávu Slovania považovali za matku slovanského národa tu dolu na zemi, Baba doliny môže znamenať aj matku Slávu, čo podporuje pomenovanie Babindolského dvora Slávyovský dvor.
Poznámka: Majiteľ Slávyovského dvora József Szlávy pochádzal zo slovanského rodu v rumunskej obci Vojvozi a bol v 19. storočí aj predsedom vlády, býval v Novej Vsi nad Žitavou.
Podľa slovanskej mytológie vedľa trónu Slávy stojí zelená lipa a rozvoniava medom, okolo jej kvetov lietajú včely, čo sú duše budúcich detí Slovanov. Sláva sa oslavuje 5.decembra na Slávin deň a 2.mája ako slávičí deň (v súčasnosti deň matiek), čo je deň ukončenia zimných ženských prác. V obci Babindol sa zachovala košatá pamätná lipa, cez cestu oproti Slávyovskému dvoru, kde sa určite vykonávali slávnosti, t.j. obrady na oslavu Slávy. Lipy sú vysadené aj pred miestnym kostolom.
Slávin deň je 5. december, kedy sa na dvere príbytkov vyvesil vianočný veniec slávy, zimný Slávin deň splynul so zimnými oslavami predkov na hroboch.
Vedľa cintorína je voľná trojuholníková plocha na konanie obradov, ktorá dnes slúži ako miestny park.
V slovanskej mytológii je Sláva sestrou Barbory a Deda Mráza a je príslovie: Barbora varí (4. decembra), Sláva pečie (5.decembra) a Dedo Mráz hosťom dá zjesť (6.decembra).
Obradné miesto k oslave Matky Slávy je aj v súčasnosti v strede obce, stánok pri Babindolskom potoku , ktorý je nahradený kaplnkou Matky Božej, pri ktorej je studňa.
Zimných 12 dní do Vianoc sa nazývajú vlčie dni. Neodporúča sa v noci chodiť von alebo aj cez deň do lesa, lebo hrozí napadnutie vlkmi. Tieto dni sa nazývajú sa aj Zverunine dni. Zveruna je lesná matka, vládkyňa lesov a zvierat, lovu a poľovníctva, ochrankyňa voľne žijúcich zvierat, aj ich lovec. Nazývajú ju aj Mária vlčia, či Bedaja. Česky bedaja znamená aj otvorená krátka kamizola t.j. krátky poľovnícky kabát.
Počas vlčích dní sa konal sprievod s „vlkom „. Ženy si obliekli „vlkov“ (obyčajne vlnené šaty) a navštevovali domy v dedine. Domáci im dávali dary a potom poľovníkom rozdávali jedlo a pitie či peniaze. Verí sa, že po vykonaní obradu vlci nezaútočia na ich dobytok. Na základe skúsenosti, že dané miesto si zachováva svojho ducha, možno konštatovať, že v strede obce Babindol sa konali aj takéto obrady, keďže aj v súčasnosti sa tam nachádza kaplnka ochrancu poľovníkov, premenovaná na sv. Huberta, a Poľovnícky zámok.
Prvý výhon dobytka sa robieval okolo prícestného kríža na konci obce. Takýto prícestný kríž sa nachádzal na konci obce smerom na Klasov. Dnes už nie je celkom na konci obce a bol nahradený cirkevným krížom.
Vedľa Babindolského potoka na pozemku Za babindolským kostolom je kaplnka, ktorá bola zastávkou na púťovej ceste z Nitry k studničke v Novej Vsi nad Žitavou. Zaujímavosťou kaplnky je, že bola postavená pod hruškou, ktorá podľa starobylého slovanského zvyku mala chrániť kaplnku pred bleskami a na kaplnke je kríž s ramenami ukončenými trojlístkom, tzv. kolokríž, ktorý je symbolom Kolovlada, slovanského vládcu nad podzemnými nerastami.
Ako v každej vinohradníckej obci , aj v Babindole je kaplnka Urbana, ochrancu vinohradov, umiestnená na začiatku prístupovej cesty do miestnych vinohradov. Urbanka, ako ochrancu vinohradov, Slovania prebrali do svojho duchovného sveta ako vínneho dedka.
V súčasnosti sa konajú v obci nasledovné obyčaje: úcta k starším, Mikuláš, Deň detí, Deň matiek, varenie gulášu, stavanie mája.
Pridaj komentár