V posledných rokoch sledujeme výrazný trend: Myšlienky, hodnoty a legislatívne prístupy, ktoré vznikli v anglosaskom prostredí, sa prenášajú do krajín strednej a východnej Európy.
Na prvý pohľad ide o prirodzený vývoj globalizovaného sveta. Pri bližšom pohľade však vzniká zásadná otázka:
Zodpovedajú tieto modely skutočne našej realite?
Odlišné historické korene
Každá spoločnosť vznikala v inom prostredí.
Anglosaský svet bol formovaný:
- individualizmom
- koloniálnou skúsenosťou
- iným právnym systémom
- odlišným vývojom spoločenských inštitúcií
Naopak, slovanské prostredie bolo dlhodobo založené viac na:
- komunite a rodine
- kontinuitách tradície
- lokálnej identite
- historickej skúsenosti s vonkajším tlakom
Univerzálny model neexistuje
To, čo funguje v jednej kultúre, nemusí fungovať v inej.
Ak sa modely preberajú bez adaptácie, vznikajú problémy:
– nesúlad medzi zákonom a realitou
– napätie medzi hodnotami a praxou
– pocit odcudzenia vo vlastnej krajine
Nie preto, že by boli tieto myšlienky automaticky zlé.
Ale preto, že nie sú zasadené do správneho kontextu.
Kultúrny posun bez diskusie
Mnohí ľudia majú pocit, že zmeny prichádzajú rýchlo –
a často bez hlbšej verejnej debaty.
– nové pojmy
– nové normy správania
– nové spoločenské očakávania
A pritom chýba základná otázka:
- Chceme tieto zmeny? A v akej podobe?
Identita ako proces, nie import
Identita národa nevzniká importom.
Vzniká:
- skúsenosťou
- jazykom
- tradíciou
- prirodzeným vývojom
Ak sa mení príliš rýchlo alebo zvonka,
nevzniká evolúcia.
Vzniká napätie.
Dialóg namiesto kopírovania
Riešenie nie je v odmietaní všetkého „zvonka“.
Ale v rozlišovaní:
– čo má zmysel prijať
– čo treba prispôsobiť
– a čo jednoducho nepatrí do nášho prostredia
Otázka teda nie je, či sa máme meniť.
Otázka znie:
Meníme sa vedome – alebo preberáme bez premýšľania?
Pretože skutočne silná spoločnosť nevzniká kopírovaním.
Vzniká pochopením samej seba, svojich tradícií, viery a minulosti.
SlavoMír
Pridaj komentár