Nitra Párovské háje
Párovské Háje sú mestskou časťou Nitry. Ležia juhozápadným smerom od centra mesta. Kedysi siahala až po ne obec Párovce, ktorá je dnes súčasťou Nitry.
V obci je evidované rozsiahle osídlenie z doby rímskej a stredoveku, zistilo sa aj praveké kruhové opevnené sídlisko o priemere 60 m s jedným vstupom.
Keltsko – dácke obyvateľstvo vystriedali ešte pred koncom 1. storočia n.l. kmene Chrvatov (zapisované anglosaskými historikmi ako „kmene Kvadov“), po ktorých aj v Párovských Hájoch zostali viacvrstvové pozostatky po sídlisku zo staršej, ale najmä z mladšej doby rímskej v 1. – 4. storočí n.l. v podobe kolových jám po desiatkach obydlí a v podobe zásobných jám s bohatým nálezom predmetov dennej potreby.
Najväčšia osada pôsobila v údolí Cabajského potoka od polovice 3. storočia do polovice 5. storočia. O vlastnej remeselnej výrobe svedčí nájdená hrnčiarska pec. Našli sa základy chatových obydlí rôznej konštrukcie, pôdorys veľkej halovej stavby, zásobnicová jama a studňa.
Prvé slovenské nálezy sú z 9. storočia v polohe Valy – Dolina. Okrem obydlí a množstva veľkých a menších zásobných jám, sa našlo niekoľko „pražiacich“ jám s popolom. Z nálezov sa usudzuje, že tu ide o odkrytú časť ešte nedotknutého rozsiahlejšieho sídliska dedinského typu z 9. až 13. storočia, ktorého obytné a hospodárske objekty boli rozptýlené v údolí Cabajského potoka. Dedina zanikla už v prvej polovici 13. stor. v súvislosti s vpádom Mogolov, ktorí prenikli až k Nitre a zanechali za sebou celý rad spustnutých sídlisk. Súčasné Párovské Háje sa nazývali aj Blaškovičov majer a majer Tašnak, čo turkotatársky znamená kamenisté miesto.
Predpokladám, že pôvodný názov územia bol Paromské háje a boli tu slovanské svätoháje, kde sa konali výročné oslavy spojené s pálením ohňov v jamách zvaných Perúnove jamy. Vychádzam z obradnej piesne: Hej Jane Vajane, kde ťa páliť máme, tam dolu v Perúnovej jame….. Podporuje to aj fakt, že Perúnové háje boli dubové. Z pomenovania vyplýva, že tu boli najmenej dva svätoháje a v tejto lokalite sa nachádza dubový a cerový háj. Ako bolo zvykom cirkvi, pôvodné obradné miesta Slovanov si privlastnila a na obradových miestach postavila svoje cirkevné stavby.
V súčasnej dobe sa Perúnov háj nazýva Biskupský háj. V Biskupskom (Perúnovom) háji bola studnička, pri ktorej sa určite konávali obrady; na starej mape je vyznačené ohradené obradné miesto s vôkol vysadenými stromami. Miesto je už zrekultivované, ale rozoznateľné na satelitnej mape. Studnička sa nachádzala na mieste zvanom Fabiánova dolina. Fabián je odvodené od pomenovania Babí Ján, ktorý bol v slovanskej mytológii ochranným duchom lesov (lesovik), v bulharskej mytológii sa nazýva Starec.
Neďaleko je novodobý „Tretí kríž“ usmerňujúci k obradnému miestu. Poznámka: Prvé dva sú v obci Jarok.
Je tu aj cerový háj zvaný Veľký Cer, pred ktorým na najvyššom mieste ešte v súčasnej dobe rastie cerový dub a na starej mape je pri ňom vyznačená veľká jama hlboká 1,7m, v ktorej sa zrejme pálil hlavný vajanský oheň. Je už zasypaná, ale možno ju ešte dnes identifikovať zo satelitnej snímky a aj prístupovú cestu k nej, v súčasnosti je už pooraná. Na tomto mieste sa do 13. storočia vyskytovala samota Čahi (Csehi). Od roku 1248 sa samota stala majetkom mesta Nitry. Tento stav trval však iba krátko, pretože v roku 1288 uhorský kráľ Ladislav IV. ju daroval nitrianskemu biskupstvu. Bol tam aj prameň Veľký Cer. Miesto sa nachádza nad sútokom potokov Cedron a Cabajský potok.
Na prístupovej ceste medzi Cabajským potokom a potokom Cedron na najvyššom mieste chotára je dnes kresťanský tzv. Holčíkov kríž, ktorým bol zrejme nahradený pôvodný slovanský krupobitný kríž.
Predpokladám, že vajanských osláv, jarovítových (jurských) osláv a iných výročných osláv sa zúčastňovalo obyvateľstvo zo širokého okolia, ktoré bolo treba zasýtiť a ubytovať. K tomu účelu bolo zhotovených množstvo zásobných jám, vznikli tu chovné dvory a veľká halová stavba slúžila na ochranu ľudí pred nepriazňou počasia. Chovné dvory sa zachovali dodnes ako Jurský dvor a Lukov dvor, snáď aj hydinárska farma bola postavená na mieste prastarej farmy. Lukov dvor bol zrejme pre vznešenejších návštevníkov s lepším ubytovaním, na mieste ktorého vznikol zámoček, ktorý dnes tiež slúži duchovnému účelu a nazýva sa Dom srdca Ježišovho (48.296317, 18.044435)
Pri prameňoch potokov sa vykonávali viaceré sezónne obrady. Pod Jarockou cestou pramenia tri potoky. Pri Lukovom dvore pramení potok Šúdol, pod hydinárskou farmou pramení potok Cedron, okolo ktorého vznikla novodobá osada Nový Lukov. Prameň je na súkromnom pozemku. Na Jurskom dvore pramení Cabajský potok.
Párovský potok pramení neďaleko kostola v obci Párovské háje.
V lese Veľký Cer bol prameň pod hájovňou zvanou Svinská dolina, v súčasnosti je už bez vody, avšak nový prameň je severne oproti osade Nový Cabaj.
Južne pod osadou Nový Lukov na potoku Cedron je jazierko. Keďže z viacerých strán k nemu vedú vychodené chodníky, možno povedať, že aj v súčasnej dobe sa využíva na oddych.
Na juhozápade chotára medzi lesom Veľký Cer a Čermáňom je les Javor (48.280241, 18.052110).
Javor je ochranným stromom Slovanov, javorové vetvičky zapichávali do polí v nedeľu pred Jánom. Je aj symbolom smútku, na hroby sa kladú javorové vetvy a na ne sa položilo obradné jedlo .V susedstve javorového lesa je nitrianske krematórium, ktoré patrí do chotára Párovské háje (48.282370, 18.062129).
Pridaj komentár