Ako nacistickí vedci navždy pošpinili vedu

1
Ako nacistickí vedci navždy pošpinili vedu.
Žijeme vo veľmi skazenom svete. Svet je skazený vo všetkých aspektoch. Žijeme vo veku kde rozvoj civilizácie dospel do rozporu s celkovou morálkou ľudstva. Nezastaviteľne a nenávratne dochádza k dekadencii tradičných hodnôt. Žijeme vo veku keď klamstvo a agresivita dospeli do bodu, v ktorom sú ničené všetky kladné hodnoty, ktoré ľudstvo kedy vytvorilo. Rozpadajú sa veľké ríše. Dochádza k oživeniu xenofóbnych názorov. Znovu sa ozývajú myšlienky nacizmu a fašizmu. Preto je našou svätou povinnosťou neustále pripomínať ľudstvu zverstvá, ktorých sa tento režim dopustil na civilnom obyvateľstve ako aj na väzňoch v koncentračných táboroch a getách. Ľudstvo vždy po ukončení vojny sľubuje samo sebe, že bola posledná. Už nechce zažívať utrpenia, ktoré postihnú viacero generácií. A najhoršie vojnu znášajú deti. Nevedia si vysvetliť čo sa okolo nich deje, ešte poriadne ani nežili a už musia znášať besnenie vojny. Sú unavené, hladné, mnohé zranené. Veľa z nich stratilo tých najbližších. Z ich utrpenia musí vychádzať naša neoblomná sila urobiť všetko, aby sa už nikdy nemuseli báť, skrývať sa a utekať pred vojnou.
Druhá veľká vojna bola celosvetovým a najkrvavejším konfliktom v ľudských dejinách. Priniesla také zverstvá ako boli experimenty na ľuďoch, ktoré takmer vždy končili ich zabitím. Nacistickí „vedci“ mali na rukách krv státisícov ľudí uväznených v koncentračných táboroch, getách a aj mimo nich. Žiaľ pre pozostalých ich obetí, mnohí z nich unikli spravodlivosti. Namiesto toho, aby boli potrestaní, boli v tajnej operácii s názvom „Operation Paperclip“ presunutí do USA. Nemálo z nich aj so svojimi rodinami. Týmto spôsobom sa vyhlo trestu vyše 1600 nacistických vrahov. Pod riadením novovzniknutej agentúry JIOA (Joint Intelligence Objectives Agency) pomáhali USA rozvíjať raketový program a tiež vyvíjať rôzne typy zbraní vrátane chemických a biologických. O raketovom inžinierovi Wernerovi von Braunovi a jeho skupine sa už napísalo množstvo článkov a iných písomností. Tento „otec útočnej rakety V-2“, ktorá zabíjala a terorizovala obyvateľov Londýna je mediálne najznámejším príkladom amorálneho konania vlády USA. Braunovi boli dokonca udelené americké vyznamenania a jeho kariéra v NASA je oslňujúca. Skupina raketových expertov, s ktorých bola väčšina členmi SS mala vyše sto ľudí. Z tohto pohľadu sa Norimberský proces javí ako fraška. Nacistickí vrahovia, ktorých nevedeli USA použiť do svojich programov boli odsúdení a mnohí aj popravení. A za takmer totožné činy bola „prominentná skupina vrahov“ oslobodená a mohla si budovať svoje kariéry v USA. Všetko sa schovalo pod rúšku nazvanú „Studená vojna“ a pod strach zo ZSSR a komunizmu. Je veľmi ťažké a snáď až nemožné pre čo len trochu citlivého človeka povzniesť sa nad to, že nacistickí vrahovia si žili svoj život v kruhu svojich milujúcich rodín a budovali si svoju dobre platené kariéry. Zvrátenosť najvyššieho stupňa, ktorá však pokračuje aj v dnešných dňoch. Dôkazom sú neonacistické a neofašistické organizácie roztrúsené po celom svete. A ľudstvo sa znovu len prizerá. Kde boli tie slávne tajné služby USA, Francúzska a Veľkej Británie keď sa po prvej svetovej vojne Nemecko začalo vyzbrojovať a evidentne sa chystalo na vojnu? Kde boli keď v roku 1936 na olympiáde v Berlíne francúzska delegácia zdravila Adolfa Hitlera nacistickým pozdravom?
2
Mníchovská zrada dňa 29.9.1938 jasne ukázala kam sa „západná demokracia“ uberá. Zbrane ako guľomety, samopaly, tanky, bombardéry, stíhačky, míny … sú strašnými zbraňami. Zanechávajú mŕtvych a ranených. Oproti chemickým a biologickým zbraniam sú však veľakrát k obetiam „milosrdné“. Zomrieť na bakteriálnu, vírusovú chorobu je oveľa mučivejšie. Tieto typy zbraní vyvíjali a vyvíjajú skutoční démoni smrti. Jedným z nich bol Ervin Ding – Schuler, nemecký chirurg, dôstojník Waffen-SS. Dosiahol hodnosť sturmbannfuhrer (major). Viedol oddelenie výskumu týfusu v koncentračnom tábore Buchenwald. Bol zodpovedný za produkciu vakcín, ktoré testoval na väzňoch, čo malo za následok stovky mŕtvych. Testoval agensy žltej zimnice, škvrnitej zimnice, kiahní, týfusu a cholery. Predávkovaním gamastrofantínu zabil pastora Paula Schneidera, ktorý bol prvým zabitým protestantským kňazom. 24.4.1945 ho zatkli americké jednotky a 11.8.1945 spáchal samovraždu. Helmut Vetter bol lekárom vo vyhladzovacom tábore Auschwitz , ktorého za hlavného lekára vymenoval Reichsführer SS Heinrich Himmler. Spolu s ďalšími lekármi (ako boli napríklad Hans König , Heinz Thilo a Fritz Klein) vyberal zamestnateľných Židov na obsluhu priemyselných strojov a ostatných posielal do plynových komôr . Vykonával tiež lekárske experimenty na väzňoch, vrátane injekcií fenolu. Ako platený vazal spoločnosti IG Farben Vetter tiež zámerne infikoval väzňov v Auschwitz, Dachau a Gusene a vykonával na nich experimenty. Po vojne bol Vetter uznaný vinným z vojnových zločincov, odsúdený a popravený obesením vo väznici Landsberg am Lech. SS intenzívne skúmala najmä škvrnitý týfus a vyvíjala proti tejto chorobe aj vakcíny. Ich účinnosť bola testovaná na väzňoch najmä v Buchenwalde. V koncentračnom tábore v Dachau bol esesákmi robený výskum malárie. Väzni boli zámerne infikovaní nakazenými komármi. SS takto skúmala využitie infikovaných komárov ako nosiča infekčného agensu. A to je už použitie biologických zbraní. Na väzňoch a civilnom obyvateľstve boli nacistami robené “vedecké experimenty” toho najhoršieho typu. Carl Clauberg a iní v táboroch Auschwitz a Ravensrück robili pokusy na nájdenie čo najrýchlejšej metódy sterilizácie čo najväčšieho počtu ľudí. Používal k tomu rӧntgenové lúče a vstrekoval ženám do pohlavných orgánov rôzne kyseliny. Pri pokusoch nepoužíval žiadne anestetiká. Ženy trpeli neznesiteľnými bolesťami a väčšina z nich experimenty neprežila. Okolo 700 žien, ktoré prežili bolo už natrvalo sterilizovaných. Najhrôzostrašnejšie je to, že tento nemecký lekár, profesor gynekológie o možnosť robiť sterilizačné pokusy požiadal priamo Himmlera. Ten mu vyhovel a v roku 1942 ho poslal do koncentračného tábora Auschwitz, ktorý sa nachádzal pri poľskom meste Osviečim. Clauberg si tam zriadil svoje laboratóriu hrôzy v bloku č.10. Keď Červená armáda oslobodila Osvienčim presunul sa Clauberg do koncentračného tábora Ravensbrűck. Tu pokračoval v svojich beštiálnych pokusoch na rómskych väzenkyniach. V roku 1945 ho tam zatkla Červená armáda a previezla do ZSSR, kde bol v roku 1948 odsúdený na 25 rokov väzenia. Vtedy to bol v ZSSR najvyšší možný trest. V roku 1955 v rámci výmeny väzňov medzi ZSSR a Západným Nemeckom bol poslaný späť do Nemecka. Po hromadných protestoch bývalých väzňov koncentračných táborov bol zatknutý. V roku 1957 zomrel na srdcový infakt v svojej cele a to skôr ako s ním začal súdny proces. Lekár s tábora v Dachau Sigmund Rasher pod patronátom Heinricha Himmlera experimentoval na vplyve nadmorskej výšky na ľudí a na väzňoch robil pokusy so zrážanlivosťou krvi. Väčšina týchto zvrátených experimentov končila smrťou. Mentor Josefa Mengeleho Otmar Freiher von Verschuer dodával do Auschwitzu “materiál” na výskum pre “anjela smrti” Mengeleho. Josef Mengele bol azda najzvrátenejší nacistický lekár v druhej svetovej vojne.
3
Jeho strašné pokusy na dvojičkách boli neskutočne brutálne. Podľa svedka, ktorým bol Miklós Nyiszli (maďarský židovský lekár, ktorý bol väzňom a musel slúžiť Mengelemu ako pitevný lekár) počas jednej noci zabil 14 dvojčiat. Po injekcii Evipanu im vstrekol chloroform priamo do srdca. Bol zodpovedný za použitie Cyklonu B v plynových komorách Birkenau. Celý život ho prenasledovali lovci nacistov. V zozname Simona Wiesenthala bol na prvom mieste v zozname hľadaných nacistov. Podarilo sa mu vždy ujsť a schovať sa. V roku 1979 zomrel na pláži v Brazílii potom ako dostal mozgovú porážku. Kvôli potvrdeniu jeho totožnosti bol v roku 1985 exhumovaný. Potvrdilo sa, že sa jedná skutočne o Mengeleho. Aribert Heim, rakúsky nacistický lekár, ktorý robil brutálne experimenty bez narkózy. V koncentračnom tábore Mathausen injikoval väzňom do sŕdc benzín. Mal na svedomí stovky vrážd. Kvôli jeho beštialite mal prezývku “Doktor smrť” a tiež “Mäsiar z Mathausenu”. V roku 1945 ho zajala americká armáda, ktorá ho po dvoch rokoch väznenia za záhadných okolností pustila na slobodu. V Nemecku si otvoril gynekologickú prax kde až do roku 1962 nerušene pracoval. V roku 1962 ušiel cez Španielsko do Uruguaja nakoľko dostal typ, že sa o neho začali zaujímať úrady v Nemecku. Podľa niektorých správ až do svojej smrti v roku 1992 pôsobil ako lekár v Egypte. Keď v roku 2002 začalo stredisko Simona Wiesenthala akciu “Posledná šanca”, ktorej cieľom bolo pochytať posledných žijúcich nacistických zločincov bol v ich zozname na prvom mieste. Niektoré zdroje uvádzali, že videli Heima v roku 2005 v Španielsku. Eugen Haagen bol nacistický virológ. Počas vojny robil rozsiahle experimenty s vakcínou proti škvrnitému týfusu. Tieto testy vykonával na Rómoch, ktorí boli privážaní z koncentračného tábora Auschwitz. Gerhard Rose bol nacistický virológ, špecialista na tropické choroby. Na väzňoch z koncentračných táborov Dachau a Buchenwald vykonával brutálne experimenty s maláriou a týfusom.
Zoznam nemeckých nacistických lekárov, ktorí majú na rukách krv nevinných väzňov a civilného obyvateľstva je rozsiahlý. Väčšine z nich sa podarilo uniknúť pred spravodlivým trestom. Niektorí pracovali po vojne ďalej, akoby sa nič nestalo, iní boli naverbovaní do služieb USA v rámci akcie Paperclip. Veľa z nich ušlo do Južnej Ameriky. Tam už boli vytvorené nacistické komunity, najmä v Argentíne. Niektorí nacistickí vrahovia spolupracovali s pravicovými vládami týchto krajín. Dokonca pomáhali presadiť sa diktátorským režimom. Príkladom je Klaus Barbie, ktorý v Bolívii v roku 1980 organizoval vojenský puč. K moci sa vtedy dostal diktátor Luis Garzia Mezu. Tento nacista, ktorého nazývali „Mäsiar z Lyonu“, pre jeho brutálne mučenie väzňov v Bolívii ako dôstojník bolívijskej tajnej služby vyučoval techniky mučenia. Údajne sa zúčastnil aj na zajatí a smrti Ernesta Che Guevaru. Barbie tiež vypracovával plány koncentračných táborov pre politických väzňov. Je zarážajúce, že už v roku 1971 ho v Bolívii objavili známi lovci nacistov Serge a Beáta Klarsfeldovci. A trvalo ďalších 12 rokov do chvíle keď ho v roku 1983 vláda demokratického prezidenta Hernána Silesa vydala do Francúzska. V roku 1987 bol odsúdený na doživotie. Zomrel na leukémiu za zvláštnych okolností v roku 1991 v lyonskom väzení.
Potrestanie vojnových zločincov ako proces žiadanej spravodlivosti sa žiaľ nepodarilo. Mnohí nacisti po vojne boli chránení nemeckými úradmi. Ďalším sa podarilo utiecť pred spravodlivosťou do krajín Južnej Ameriky v ktorých sa roky úspešne skrývali. Je zarážajúce koľko nacistických vrahov žilo beztrestne na slobode, hoci celý svet mal jasné dôkazy o ich zverstvách.